Jedla som obed v školskej jedálni. Nenávidím keď jem na verejnosti. Neviem či si to len myslím alebo naozaj sa všetci na mňa s posmechom pozerajú ako hádžem do seba po veľkých kusoch mäso. Najdlhší stôl vpravo. Tam sedia školskí obľúbenci. Vždy sa smejú z iných, no zo seba nikdy! Hlúpy Andrej! Myslí si že je neviem čo keď je celý vypracovaný a tie bicepsy! Vedľa neho sedí tá štíhlučká Sára. Zmachlená jak striga. Smrtka jedna kostnatá! Nenávidím chudých ľudí. Na tanieri som nechala zopár zemiakov, aby som nevyzerala pažravo. A čo na tom záleží? Už aj tak tak vyzerám.
S hrkotom som odsunula stoličku. Tanier som odložila do obedného okienka. Keď som vychádzala z jedálne, akurát vo dverách som obchádzala Anetu. Obtrela som sa o ňu lebo sme sa tam naraz nezmestili. Už som od nej čakala nechutnú poznámku. "Schudni žemľa!" hodila jej dlhými svetlými vlasmi a šla ďalej. Ako som predpovedala. To zabolelo. Vždy to zabolí. Počula som to už toľkokrát, ale aj tak ma to ubíja. Môj život je na nič. Konečne som išla domov.
..........
Ahojte. Tak toto je môj prvý príbeh... Dúfam, že nik nechce byť tučný :D..Tak čítajte, komentujte, kritikujte, votetujte :DD a taak. :)
YOU ARE READING
Bacuľka
RandomTuční ľudia? No a čo? To sú tiež ľudia. Keď oni mi prídu takí čudní, tichí, vôbec nie sú sebavedomí. Sú slabí. Navonok tak vypadajú, no vo vnútri sú silnejší, než si myslíš. Nevidíš ako trpia, kvôli iným? A majú zmysel žiť? Aj oni potrebujú lásku...
