Bacuľka

2.

Došla som domov. "Už si doma?" spýtala sa ma mama. "Áno, stihla som skorší autobus." "Aha." to bolo jediné čo mi povedala.

Potrebovala som čokoládu. Kvôli Anete. Nenávidím ju, za to čo mi povedala, za to ako dobre vyzerá a za to aká je. Tak ma vytočila že som otvorila skrinku a siahla po nej. Mama mi ju vzala z ruky. "Nebudeš to jesť!" Naozaj? Prečo by som nemohla. Aj tak som už tučná. Potrebujem tu čokoládu lebo umriem od hnevu! "Prečo?" spýtala som sa zúfalo. "Ty si sa nikdy nepozrela do zrkadla?" nechápavo si ma premerala. Naozaj som sa do zrkadla pozerala čo najmenej. Neznesiem pohľad na svoje telo. Keď si uvedomím, že som to naozaj ja, vždy sa mi chce plakať. "Aj tak ju chcem!" skríkla som. Vytrhla som jej ju z ruky a rozbehla som sa hore po schodoch. "Chcem pre teba len dobre. Si tučná a ty to vieš. Prečo s tým nič neurobíš?" Kričala spod schodiska.

Nahnevane som rozbalila čokoládu a pustila som sa do nej.Mama je taká surová. Vždy mi to vyhodí na oči. Nenávidí ma za môj vzhľad. Nikdy som pre ňu nikým nebola. Dobré výsledky v škole ju nezaujímali. Mojimi umeleckými prejavmi na papiri vždy pohŕdala. Profesorka môj obraz vždy dobre zhodnotila a povedala, že je najlepší zo všetkých. Rozplakala som sa. Mama je tiež štíhla.

Počula som zavrieť vchodové dvere. Žeby odišla? Rozbehla som sa dole schodmi a otvorila chladničku. Vzala som si syr a salámu, natrela si rožok a do pohára som dala plno tyčiniek. Nožík som umyla a utrela, aby mama nezistila, že som zasa jedla. Všetko som zobrala hore. Otvorila som si knihu. Kniha! Jediná vec okrem čokolády a jedla čo ma teší. Čítala som a čítala.

..........

Ďalšiaa časť ľudia. Píšte svoj názor aj otázky. Na všetky vám hádam dajako odpoviem :) Nikdy nezajedajte hnev, zlosť,smútok a tak :D Zajedajte len hlad :D