Je to tu zas. Niekto mi na tašku prilepil papierik s veľkým nápisom SOM TLUSTÁ. POZOR NÁKAZLIVÉ!, a ja som si to samozrejme nevšimla, chodila som s tým ako idiot a ignorovala pohľady ostatných. "Nechápem, ako niekto môže byť taký sprostý. Prečo sa nestarajú ľudia o svoje zadky ale do iných?" pokrútila Kristin hlavou, keď mi to odlepovala z tašky. "Kto ti to napísal?" začula som Borisa za sebou. Sčervenela som. "Ako to mám vedieť?" Napriek tomu že moja hlava bola červená, snažila som sa ju zachovať chladnú. Už zas sa do mňa stará. "Hlúpa otázka, prepáč." ospravedlnil sa a zas odišiel. "Stále sa do mňa stará." sťažovala som sa Kike. Kika sa usmiala. "Možno na tom niečo bude." Prevrátila som očami. "No jasné, myslí si že som úbohá a potrebujem pomoc."
Kristína o mojom zlyhaní netušila. A tak to aj ostane. Nikto sa o tom nedozvie. Dúfam.
..........
Neviem ako vám, ale mne sa viac páčia kratšie časti :D
YOU ARE READING
Bacuľka
RandomTuční ľudia? No a čo? To sú tiež ľudia. Keď oni mi prídu takí čudní, tichí, vôbec nie sú sebavedomí. Sú slabí. Navonok tak vypadajú, no vo vnútri sú silnejší, než si myslíš. Nevidíš ako trpia, kvôli iným? A majú zmysel žiť? Aj oni potrebujú lásku...
