Stlačila som kľučku. Mala som v pláne utekať na druhé poschodie na hodinu, ale dvere sa nedali otvoriť. Niekto ma zamkol. Rozbúchalo sa mi srdce. Stále dookola som stláčala kľučku, no nešlo to . Nemohla som tomu uveriť. Dvere som skúšala otvoriť znova, akoby sa mali zázrakom odomknúť. Márne! "Pomóc!" zúfalo som zakričala. Nikto ma nepočul. Všade bolo až desivé ticho. Chcelo sa mi revať. To nie je fér! Niekto má dokašľaný život, tak kašle do života iným, a tí ho majú potom viac dokašľaný, ako tí čo ho dokašľávajú druhým. Keď sa zamyslíte, dáva to zmysel.
Ja som tá, čo má život najviac posraný. Ja som tá, na ktorej si vždy vybijú zlosť. Ja som tá, z ktorej si vždy uťahujú a robia žartíky. Som z tým zmierená? Asi ťažko, keď plačem. Buď silná! Hovorila som si sama pre seba. Nepokazím si život idiotmi!
Zatvorila som misu a stúpla si na ňu. Preleziem na druhý záchod? Skočila som s rukami sa zavesila o stenu. To bolo všetko na čo som sa zmohla. Skončila som na zemi. Kto vie, či by som sa cez tú medzeru medzi povalou a stenou, ktorá oddeľuje záchody prepchala. Som tučná! Rozplakala som sa. Sadla som si na zem vedľa záchodu a revala som.
Jediné moje šťastie bolo, že som pri sebe nemala školskú tašku, v ktorej bolo jedlo...
..........
Ahojte. :) Bojím sa, že ak dám dlhšiu časť, sa príbeh rýchlo skončí :D Už ste boli niekde vymknutí? komentíík :*
YOU ARE READING
Bacuľka
RandomTuční ľudia? No a čo? To sú tiež ľudia. Keď oni mi prídu takí čudní, tichí, vôbec nie sú sebavedomí. Sú slabí. Navonok tak vypadajú, no vo vnútri sú silnejší, než si myslíš. Nevidíš ako trpia, kvôli iným? A majú zmysel žiť? Aj oni potrebujú lásku...
