Fučala som ako keby ste dookola zapínali a vypínali vysávač, ale neprestala bežať vpred. Myslela som na všeličo iné, len nie na moje nevládne nohy a najrýchlejšie ako mohlo bijúce srdce. "Už len kúsok!" kričala Kristín. "Podbehni rýchlejšie!" Zastala som. Zbláznila sa? "Rýchlejšie ako najrýchlejšie sa nedá." sťažovala som sa. Bola som celá udýchaná. "Myslíš najrýchlejšie státie?" Kika sa nevzdávala. Nemôžem sa vzdať ani ja. Dobehli sme až do nás domov. Víťazoslávne som sa na ňu usmiala. "Poď dnu spravím nám vodu s citrónom."
Osprchovala som sa a vliezla rovno do postele. To bol ale deň. Totálne mi škvrká v bruchu. Zjedla by som všetko a zároveň nič. Nemôžem predsa len tak zjesť moje celodenné úsilie. Spokojne som zavrela oči. Hneď nato mi pípla SMS.
Môžeš prísť vonku pred dom prosím?
..........
Čaute. :) Nová časť. :) čo vy na ňu? Dnes som nemala v pláne písať ale keď je už toho Borisa :D Všetko najlepšie moja vymyslená postavička :D :)
YOU ARE READING
Bacuľka
RandomTuční ľudia? No a čo? To sú tiež ľudia. Keď oni mi prídu takí čudní, tichí, vôbec nie sú sebavedomí. Sú slabí. Navonok tak vypadajú, no vo vnútri sú silnejší, než si myslíš. Nevidíš ako trpia, kvôli iným? A majú zmysel žiť? Aj oni potrebujú lásku...