Time Out

4

V pondelok

Bohužiaľ, musela som ostať doma. Mama zásadne nesúhlasila s tým aby som sa namáhala.. vraj aby som mohla čo najskôr pokračovať v atletike. Jediný svetlý bod dnešného dňa je to, že po škole príde Mark. Mama vie že tu spal a chce sa mu poďakovať že na mňa dal pozor, a spoznať ho. Neviem či si myslí že spolu chodíme alebo čo. Už to mám premyslené. Mark príde, rýchlo sa pozdravia, mama mu poďakuje a ja ho budem ťahať hore do izby. Alebo skôr on mňa. Keď tu není, musím sa po tých schodoch štverať ako opica. 
Celý deň som sa nehorázne nudila. A takto to bude celý týždeň. Telka, FB, telka, FB.... zbláznim sa. Keď už konečne zazvonil zvonček, a chcela som sa rozbehnúť ku dverám ... zastavila som sa. 

-Doriti aj s členkom..

Zašomrala som a schmatla som barle. Došla som ku dverám a rýchlo som ich otvorila. 

-Ahoj.

Jemne som sa pousmiala.

-Ahoj. 

Úsmev mi opätoval. Pozvala som ho dnu, mama už stála v hale. 

-Mami toto je Mark ... Mark toto je mama. 

Obidvaja sa usmiali a podali si ruky. 

-Moc ti ďakujem že si sa o ňu tak postaral. Je niečo čo pre teba môžme spraviť?
-Oh, to je v poriadku. Nemusíte nič robiť. 

Nenápadne som ho potiahla za rukáv. Mame som zašomrala že ideme hore. Keď sa mama nedívala, zobral ma na ruky a vyniesol na poschodie.

-Už sa cítim divne keď ma tak nosíš.
-Nemusíš, nerobí mi to žiadny problém. 

Kopla som do dverí na mojej izbe aby sa otvorili. Barle som oprela o stenu a sadla som si na posteľ. 

-Nuž.. čo chceš robiť?
-Hm.. Telky máš asi plné zuby. Tak čo keby...

Vetu nedokončil a v momente sa ku mne vrhol a začal ma štekliť. Dával pozor na moju nohu ale inak ma vôbec nešetril. Pišťala som ako divá a smiala som sa. Snažila som sa mu to opätovať, no nemala som žiadnu šancu. 

-Dóósť!

Zasmiala som sa. Mark prestal a škeril sa na mňa ako malé dieťa. Potvora jedna. Naklonila som sa ku nemu. 

-Povedz mi niečo o sebe. Viem o tebe žalostne málo.  

Tentokrát som vycerila zuby ja. 

-Hm no. Oco od nás odišiel keď som bol malý. Takže žijem s mamou a starými rodičmi. Na oca si už nepamätám ale nijak mi nechýba. Okrem atletiky som kedysi hrával aj brasket. Hm... a ide mi matika. Čo ty?

Prekvapene som klipkala očami. Matika? Basket. To mi k nemu moc nesedí. 

-No ja mam oboch rodičov ale oco je stále na služobkách a mama často tiež. Do atletiky ma mama donútila, no postupne ma začala baviť. Keď som bola menšia jazdila som na koni. Hm... a ide mi anglina. 

Vychrlila som zo seba a nadýchla som sa. Pravdupovediac... niekedy mi oco naozaj chýba. Oh áno mama varí skvele ale jeho nedeľné raňajky boli top. A to je len jedna z mála vecí čo mi chýba. Vždy tu ostane tak 2 týždne a potom znova odíde. Mark si asi všimol že mi posmutneli oči. 

-Chýba ti ?
-Občas áno. 

Privinul si ma k sebe a ja som pocítila to známe teplo, tú známu vôňu, ten známy pokoj. Jemne som mu prstami prechádzala po žilách a mlčala som. Toto ticho nebolo to trápne ticho ktoré všetci veľmi dobre poznáme. Toto ticho bolo iné.. niečim zvláštne. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa naňho. Jemne mi chytil bradu a začal ma bozkávať. Tak krásne, tak jemne. A pri tom tak intenzívne. Bozky som mu opätovala. Tep sa mi sto krát zrýchlil. Kusol mi do pery a usmial sa. 

-Niečo vtipné?
-Nie len.. som šťastný vieš. 
-Heh... čo mal včera znamenať ten bozk?
-To malo byť nečakané. Ale nečakané bolo skôr to ako si sa ku mne rozbehla. 

Začervenala som sa ako vždy. 

-Si taká rozkošná. Úplne na zjedenie. 

-A-ale prosím ťa .. nepreháňaj. 
-Ja nikdy nepreháňam. 

Povedal naoko vážne a kusol ma do ucha. Cítila som jeho pery na mojej brade, lícach.. Jemne som zaklonila krk a vzápätí som jeho bozky pocítila aj tam. Celá som sa chvela, po celom tele mi prebehli zimomriavky. 

-Alice

Zašepkal a ja som sa usmiala.

-Áno?
-Máš krásne meno. Ty si celá krásna. 
-Nápodobne, Mark. 

Takto sme ostali ešte hrozne dlho. Pomohol mi odpísať si poznámky do školy a podobné hlúposti. Nikdy som nebola zástancom Snapchatu, Instagramu a podobných hovadín ale rozhodla som sa urobiť "pár" fotiek na instagram. Hrozne ma začal meniť. Neviem či je to dobré alebo zlé.. ale ja tomu zabrániť nemôžem.. 

Dobre. Viem že je to krátka časť. A že nemám veľa čitateľov. Ale dnes som prišla a mala som dosť upozornení na mojej predošlej story. A komenty na tejto. Dojalo ma to.. A cením si to :) Vždy ma to donúti pokračovať :) Ďakujem ^^