Time Out

20

V noci ležím v posteli, zakrytá perinou až po uši a nemôžem spať. Rozmýšľam či ja zízam na tmu alebo tma zíza na mňa. A možno je to obojstranné. Dokážem zabíjať ľudí? Tú otázku som si pokladala od toho incidentu v obývačke. Samozrejme Thomas zavolal niekoho aby to tu upratal. No vždy keď som prešla popri tom mieste, cítila som Markovu voňavku. Viem že to bol on, a keby som mu lepšie videla do očí, určite by som videla vyčítavý pohľad. Naozaj je človek schopný pre lásku zabíjať? Je to, čo robím, pre lásku? Napriek tým myšlienkam som si uvedomila, že budem schopná zabíjať aj naďalej. Vtedy to nie som ja.

-Ešte nespíš?

Thomas jemne pootvoril dvere.

-Mama sa ešte nevrátila?
-Bohužiaľ nie..
-Myslíš že ju..
-Možné to je.. Počuj, nemala by si tu bývať keď už ťa tu našli.

Vydesene som sa na neho pozrela.

-Chceš tým povedať že by som mala ísť bývať do Aikardu?
-Pre tvoju bezpečnosť.
-Fajn.
-Fajn?
-Fajn.

Zavolala som mame ale nedvíhala. Zavolala som znova, no zase nedvíhala. Napísala som jej na linku odkaz že jej to vysvetlím. Vybehla som znova hore a začala som si baliť veci.

-V Aikarde máš plný šatník.
-To je jedno.

Všetko som to nahádzala do dvoch kufrov. Kozmetiku a elektroniku tiež. Vlastne tam skončila polovica mojej izby. Thomas chytil obidva kufre a premiestnil nás. No kým sme sa ocitli v žiare svetla, obzrela som sa okolo seba. Moja stará izba. Usmiala som sa pri tej myšlienke aj napriek tomu, že mi to bolo ľúto.

-Je mi to ľúto.

Zašepkal Thomas a vtedy sme sa premiestnili do Aikardu. Veci mi pomohol odniesť do izby. Všetko mi nahádzal do skrine, zatiaľ čo ja som nepohla ani prstom.

-Ty si teraz akože môj sluha?
-To teda nie.
-Tak sa upokoj. A.. mohol by si ma nechať osamote?

Prikývol a odišiel. Konečne som mala zase chvíľu pokoj. Prechádzala som sa po izbe a všímala som si každý detail. Ako keby som tam bola prvý krát. Prešla som rukou po kozube, po kresle, po ráme postele.. Nadýchla som sa tej známej upokojujúcej vône. Zavrela som oči. No zrazu som počula ako niekto vpálil do mojej izby a celý zadýchaný stál rovno za mnou.

-Ehm, počul som že tu budeš bývať. A ja len tak.. či si zase niekoho nezabila, chápeš nie..

Sebastian si ma prezeral, akoby hľadal krv.

-Ehm nie nezabila.

Zasmiala som sa a zavrela som za ním dvere. Ešte furt bol trocha zadýchaný z behu. Vlasy mal neupravené, stáli mu do všetkých strán a vyzeral tak zlato. Na jeho tvári sa objavil úškrn.

-Nešla by si si zahrať basket?
-Ak sa nebojíš že niekoho zabijem..

Tentokrát sa zasmial on.

-Nie nebojím.. ale.. možno je to blbý nápad. Nechaj to tak.
-Prečo?
-Niekto môže ublížiť tebe. Thomas hovoril že je to tu teraz nebezpečné.
-Ale..

Prst si priložil na pery aby mi naznačil nech som ticho.

-Aj tak by nás nepustil.
-A kto si pýta povolenie.

Prevrátila som očami.

-Ale no. Poď sem.

Pritiahol si ma k sebe a obidvoch nás zvalil na posteľ. Smiala som sa lebo ma začal štekliť na mojom najcitlivejšom mieste. Rebrá. Nechcel prestať a ja som kričala a smiala sa.

-Dosť!

Skríkla som pomedzi smiech a on konečne prestal. Ležali sme vedľa seba a obidvaja sme sa ešte furt smiali. Pritiahol si ma k sebe a ja som si položila hlavu na jeho hruď. Počula som ako mu splašene bije srdce, cítila som ako dýcha. Zdvihla som zrak a videla som že ma pozoruje. Zavrel oči, tak som ich zavrela aj ja. Držal ma a ja som po dlhej dobe pocítila aká som zraniteľná. No na druhú stranu som mala pocit že teraz sa môžem schovať pred celým svetom, že som v bezpečí. Druhou rukou ma hladil po líci čo ma ešte viac uspávalo. Jemne ma chytil za bradu a zdvihol mi hlavu tak aby mi videl do očí. Vedela som čo sa chystá urobiť no nezabránila som mu v tom.

-Alice..

Zašepkal a začal ma bozkávať. Zapojila som sa a ruku som mu zozadu jemne položila na krk a pritisla som sa k nemu ešte viac. Z chrbta sa jeho ruka presunula na môj zadok. Stlačil ho a ja som sa zhlboka nadýchla. Uhryzla som ho do pery a on sa pousmial. V tej chvíli mi bolo všetko jedno. Tá bolesť, tie spomienky, tie vraždy.. boli sme len ja a on. V našom vlastnom svete. Prestal a pozrel sa na mňa. Pravdepodobne čakal slzy alebo niečo podobné. No ja som si oblízla pery a jemne som pobozkala tie jeho. Znova som sa k nemu pritúlila a spokojne som vydýchla. Vdychovala som jeho vôňu, užívala som si jeho prítomnosť, cítila som sa taká šťastná.. No v moment keď už som si myslela že zaspím, do izby vošiel Thomas.