Time Out

9

-Čo tým myslíš?
-To ti poviem neskôr keď bude čas.
-Pokiaľ viem máme teraz času dosť. 
-Za chvíľu ťa prídu zavolať. 

Pokrútila som hlavou. Ľahla som si na posteľ a oddychovala som. Thomas mi dal sľub čo mám čítať, tak som ho študovala. 

Prisahám Vám moju vernosť, sľubujem Vám ochranu a pomoc v tom najhoršom. Budme Vás hrdo viesť a reprezentovať. Až kým nepominie môj čas. 

-No dá sa to.

Zamrmlala som si ale asi ma počul lebo sa ku mne otočil. Celý čas sedel v kresle vedľa postele a prepínal kanály v telke. 

-Pozri už sme tu pol hodinu, nudím sa.

Zaskučala som. 

-Keby to bolo na mne tak by som ťa pustil. Ale im sa nechce ťa potom zháňať po celom paláci.
-Načo mám vlastne asistenta? 
-Keby si bola chorá alebo niečo potrebovala jednoducho to oznámim. A dávam na teba pozor. Som aj niečo ako bodyguard. 
-Nepotrebujem bodyguarda. 
-Nemáš ešte žiadny výcvik. Ah áno, budem ťa aj učiť. Som najlepší v paláci. 

Prevrátila som očami. Očividne sa aj on nudí lebo je bez nálady. 

-Tak sa ten sľub nauč naspamäť, aspoň to bude vyzerať lepšie. 
-Už ho viem. 

Už nepovedal nič len tupo čumel na telku až kým ma neprišli zavolať. Celý čas išiel so mnou, dokonca aj keď som vyšla na balkón. Podo mnou boli stovky, ba až tisícky ľudí. Trochu som sa rozklepala. No Thomas mi nenápadne stisol ruku, čo ma povzbudilo. Nadýchla som sa a začala som prednášať sľub. V sále vládlo hrobové ticho, no keď som skončila ľudia začali tlieskať a pískať. Usmiala som sa a zakývala. Thomas ma ťahal dovnútra kde som si sadla. 

-Perfektné! Zvládla si to na jedničku!

Rozplývala sa Rosalie. Očividne ju baví usporiaduvanie takýchto podujatí. 

-Ak chceš, môžeš ísť. Aj keď by bolo symbolické ostať prvú noc čo tu oficiálne velíš 
-Zajtra mám školu. Cez víkend možno. 
-Tak fajn. Ale môžeš kedykoľvek, to vieš. 

Usmiala sa Rosalie a rozlúčila sa so mnou. Zdvihla som sa na odchod a hneď za mnou aj Thomas. 

-Dúfam že za mnou nejdeš až do reálneho sveta.
-Keby si bývala tu, nemusel by som. Hocikde inde by som mal stáť pred tvojimi dverami. 
-To si robíš srandu nie? 
-Nie.
-A čo mám ako povedať mame? 
-Ona o tom nevie? 
-Nie a ani nebude. Ostávaš tu a ja odchádzam.

Zavrela som oči a vyslovila som slovo späť. No v jednej chvíli som cítila ako ma schmatol za ruku. Bolo mi jasné že keď otvorím oči, bude stáť vedľa mňa, v mojom dome. 

-Máš šťastie že ešte není doma. 
-Fajn.

Prevrátila som očami a išla som si do kuchyne po jedlo. Z chladničky som vybrala zvyšok obeda, zohriala som si to a zobrala do izby. Thomas klusal za mnou. 

-Nebudeš stáť pred dverami, všimla by si ťa. A keď pôjde do izby... zalezieš do šatníka. 

Zdvihol obočie a zasmial sa. Ukázala som na šatník aby vedel kam sa má skryť. S jedlom som si sadla na posteľ, a sústo po súste som do seba hádzala nejaké mäso. Thomas sedel kúsok vedľa mňa a zaujate ma pozoroval. 

-Bože, nečum furt na mňa. Znervózňuješ ma. 
-Ja ťa znervózňujem?

Pohľad som zabodla do taniera. Cítila som sa trápne po tom čo som povedala. 

-Tak som to nemyslela. Vytáčaš ma. 
-Si hrozne výbušná. 
-Bravo Sherlock, vyriešil si záhadu. 

Radšej som napísala Markovi o tom že tu Thomas je. Neodpísal mi, rovno mi zavolal. 

-Kto je to? Čo tam robí? Hm?
-Môj.. hm... bodyguard? A chystala som sa ísť bez neho ale on sa dostane všade.
-Ak by sa čokoľvek stalo, daj mi vedieť jasné?
-Jasné, neboj. 

Zložila som. V jeho hlase bolo toľko žiarlivosti, musela som sa usmiať. 

-Čo ideme robiť?

Nechápavo som sa naňho pozrela. Je môj bodyguard, má čušať a strážiť. 

-No neviem ako ty.. ale ja si zoberiem notebook a pozriem si nejaký horor. 

Zrazu mi pípla sms-ka od mami. Vraj dnes nepríde. 

-Okay spíš v obývačke, mama nepríde. 

Neviem prečo som taká nepríjemná ale mám pocit že si musím postaviť múr. Schmatla som notebook a začala hľadať nejaké horory. Konečne som našla čo som hľadala. The Gallows. Chcela som na ísť do kina ale Nancy nemá rada horory a vtedy som ešte nepoznala Marka. 

-Nikdy predtým si si múr nestavala. 

V tvári sa mu zračila bolesť a odišiel z miestnosti. Zostala som sedieť a pozerala som sa na miesto kde naposledy stál. Na chvíľu ma to paralyzovalo, no potom som si zatiahla žalúzie a ľahla som si. Pustila som horor a sledovala som. 

--O pol hodiny--

Nečakala som že to bude až také strašidelné. Schúlená som ležala pri notebooku a obímala som vankúš. Zrazu sa tam zjavilo to boh vie čo a ja som vykríkla. Zastavila som horor a sadla som si. Zhlboka som sa nadýchla a rozdýchavala som ten mini infarkt. No ďalší nastal keď do izby dobehol Thomas. Jeho som sa zľakla možno ešte viac než toho strašidla. 

-Doriti čo je?!
-Kričala si. Čo sa stalo?
-Nič.

Zaklamala som. Nechcela som aby vedel že ich paní sa bojí primitívneho obesenca. 

-Povedz mi to ty alebo si prečítam tvoje myšlienky. 
-Nie
-Fajn.

Silno som zavrela oči a myslela som na všetko iné len nie na to čo ma vystrašilo. Predstavila som si okolo seba štít. Pootvorila som jedno oko. Stál a zízal na mňa.

-Štít? Ako?
-Čo?
-No práve si si vytvorila štít. 
-To je fajn. 
-Keby si ho chcela dať dole sprav to isté čo teraz .. len si predstav že je preč. Fúha ale treba na to celkom dosť skúseností a cviku. A ty spravíš len toto..

Zasmial sa. Tým povedomím smiechom. Stiahla som ho k sebe na posteľ a on na mňa vycivene čumel. 

-Tak dosť. Odkiaľ ťa poznám? A nehovor v žiadnych hádankach. To je rozkaz Reyes.

Stále sa na mňa prekvapene pozeral. Aj ja naňho, ale oveľa chladnejšie.

-No... vieš... keď sme boli malý..

Pozrel sa do zeme.

-Naše mami boli najlepšie kamarátky. No potom sme sa odsťahovali a už sme sa nikdy nevideli. Boli sme malí, bolo samozrejmé že zabudneš. No ja som nezabudol. 

Zdvihol hlavu a jemne sa usmial. A ja som si v tom momente rozpomenula. Na to ako sme skákali do lístia, šteklili sa, navzájom sa topili v našom tajnom jazere. Usmiala som sa aj ja. Ja som bola vtedy kráľovná slnka, a on kráľ mesiaca. Bola to naša hra.

-Ach ty.
-A teraz si naozajstná kráľovná! Bože to je paradox. 
-Nehovor mi tak. Nie som žiadna kráľovná. 
-Kedy si dostal schopnosti?
-Už ako malý.  

Objala som ho. Chýbal mi. Celý ten čas. Len som si to neuvedomovala....

Také o ničom ale snažila som sa. Ďalšiu časť sa už stane viac vecí. :)