Time Out

10

Ráno som sa zobudila na vôňu lievancov. Ťarbavo som došla so kuchyne kde stál Thomas a naozaj, robil lievance.

-Nepamätám si že by si vedel variť. 
-Nepamätám si že 5 ročné deti by vedeli variť. 

Zasmiali sme sa. Na stôl položil veľký tanier plný lievancov. 

-Vidíš, nikto sa ma nepokúšal zabiť.
-Čo ty vieš. Možno chceli ale uvideli ma a a zdrhli. 
-Tak určite no. 

Keď už bol tanier prázdny, všetko sme upratali a ja som išla do sprchy. Nechala som horúcu vodu stekať po mojom tele zatiaľ čo Thomas sa asi nudil v mojej izbe. Keď som vyšla, obmotala som si okolo seba uterák a umyla som si zuby. Potom som na seba hodila oblečenie, nalíčila a učesala som sa. Spokojná s tým ako vyzerám som vyšla z izby. Ako som čakala Thomas sedel na posteli a čakal. Tupo čumel do zeme. 

-A čo sa nudíš?
-Bola si tam hádam hodinu!
-Ponáhľala som sa!

Uškrnula som sa. Sme ako deti ktoré sa hádajú o hračku. Ako za starých čias.

-Okej idem zavolať Markovy a pôjdem za ním. Môžeš už ísť.
-Nemôžem.
-Idem von so svojim chalanom Thomas..
-No.. tak dobre ale keby sa čokoľvek dialo tak povedz moje meno. V momente budem pri tebe. 

Usmial sa a v tom momente zmizol. Zavolala som Markovi a dohodli sme sa že pre mňa príde a pôjdeme k nemu. Povedal že si môžme ísť zabehať tak som sa znova prezliekla, do bežeckého.  Bežecké legíny, tričko a topánky. Na to mikinu. Konečne.

--Neskôr-

Moc sa toho nestalo. Aikard, Mark, Thomas, čas. Jediné čo sa zmenilo je počasie. Je už skoro zima a s vlnami zimy, prichádzajú aj vlny depresií. Stromy bez listov a všetko vyzerá ako keby to umieralo. Pravdepodobne aj ja. A Mark tiež. Začal sa správať inak.

-Mali by sme ísť do Aikardu. 

Thomas ma začal šťuchať do pleca. Nespokojne som sa naňho zvalila a zakňučala.

-Prestaň, zistí to Mark a odtrhne mi hlavu. 
-Nezistí a nerobíme nič zlé. Sme dlhoročný kamaráti. 

Prevrátil oči a zasmial sa. Vyťukala som Markove číslo. Chcela som mu oznámiť že idem do Aikardu ale nezdvíhal mi to. 

-Hm tak... zavolám mu ešte odtiaľ. Možno má nejakú prácu. 

Prikývol a chytil ma za ruku. V momente som sa ocitla na mne už známom mieste. Dramaticky som rozrazila dvere na konferenčnej miestnosti a vošla som dnu. Samozrejme všetky pohľady mierili na mňa. Už som si tu na to zvykla, vôbec som sa nehanbila a každému som venovala úsmev. Riešili sme len nudné veci ohľadom kuchyne, upratovačiek a podobne. Na všetko som prikývla a po 2 hodinách riešenia "problémov" som mohla odísť. Zamierila som do svojej izby v paláci. Za mnou samozrejme išiel Thomas. Zvalila som sa na posteľ a znova vyťukala Markovo číslo. Nezdvíhal. Volala som mu druhý, tretí, štvrtý krát. 

-Čo s ním sakra je? Hádam sa na mňa nenaštval.. 

Zamumlala som skôr stropu ako Thomasovi. 

-Ak chceš môžme sa ísť ku nemu pozrieť. 

Mlčky som prikývla. Neochotne som vstala a chytila som Thomasa za rukáv. Vyslovila som jeho adresu a všetko zahalilo svetlo. Keď to ustalo, stáli sme u Marka v obývačke. Rozhliadla som sa. Spoza gauča tiekol malý potôčik krvi. Srdce mi začalo biť ako splašené. Bežala som sa tam pozrieť a moje najhoršie obavy sa potvrdili. Ležal tam. Jeho hruď sa nehýbala a jeho oči už nežiarili tak ako vždy. S každou kvapkou jeho krvi, tá mágia v nich hasla. Nohy sa mi roztriasli a ja som s rachotom dopadla na kolená. Z očí sa mi valili vodopády sĺz a ja som to nedokázala zastaviť. Kričala som, plakala som, nevedela som sa nadýchnuť.  Thomas ma silno objal a odtiahol od Marka. Vytrhla som sa mu a hlavu som si položila na Markovu hruď aj napriek tomu že bola celá od krvi. Silno som ho objala a vzlykala som.

-Prečo? Čo sa kurva stalo?!

Kričala som. Thomas niekomu volal a hneď pribehol ku mne. 

-Ali...
-Thomas... kto to urobil?

Pozrela som sa naňho a on mi utrel slzy ktoré sa tam hneď na to objavili znova. Privinul si ma k sebe, bolo mu jedno že aj on bude celý od krvi. Pevne ma držal a ja som bez prestávky plakala. 

-Musíme odtiaľto zmiznúť Ali. 
-Ja ho tu nenechám!
-Neboj sa. Ľudia z Aikardu sú už na ceste. Donesú ho do paláca. 

Zdvihol ma a zašepkal Aikard. Išiel so mnou hneď do izby kde ma položil na posteľ a sadol si ku mne. Z očí sa mi stále rinuli slzy ale už menej. Z plaču ma rozbolela hlava a tak som sa oprela o Thomasa a dookola som opakovala:

-Prečo... prečo... prečo...
-Shh.. Neboj sa, budeš v poriadku. Mala by si si pospať. 

Jemne ma od seba odtiahol a pozrel sa mi do tváre. Znova mi utrel slzy a odhrnul vlasy z tváre. Donútil ma ľahnúť si. Netrvalo dlho a zaspala som. 

...

Zobudila som sa na nejaký hluk. Otvorila som oči. Thomasovi spadol mobil. Pozeral sa na mňa s nádejou že ma nezobudil. 

-Prepáč. Doniesol som jedlo tak som mal plné ruky.
-Pohodka. 

Zdvihol tanier s lahodne vyzerajúcou omáčkou a dal ho na tácku. Tú mi podal.

-Nie som moc hladná ale vyzerá to tak úžasne.
-Oh ďakujem.
-Varil si?
-Samozrejme, z lásky chápeš. 

Snažil sa ma rozosmiať no mne moc do smiechu nebolo. Práve mi umrel priateľ. Spomenula som si na to ako som ho tam videla a znovu sa mi natlačili slzy do očí. Napchala som si ústa knedľou aby som sa sústredila na prežúvanie. Thomas si to všimol. 

-Poď sem. 

Odložila som tácku a on ma objal. 

-Nedovolím aby ti ublížili. Už ťa znovu nestratím jasné?

Neodpovedala som. Len som mu v ruke žmolila tričko a skrývala som si tvár v jeho pleci. 

-Nikdy som si nemyslela že ťa ešte stretnem. A že ma budeš na nohách držať práve ty..

Zašepkala som tak aby ma počul. 

Toto asi naozaj nikto nečakal. A dúfam že ma za to nebudete nenávidieť. Ale musela som. Bude to pecka. :D :) Ďakujem za každý vote a koment :)