Time Out

3

-Eh no. Vážne si nič nedáš?

-Nie dík

Usmial sa. Oči mu vždy tak žiaria keď sa smeje. V tom ma napadlo čo budeme robiť ... a dokedy tu bude? Dúfam že dlho ...

-Mmm počkaj ja si skočím po vodu
-Nemám ti po ňu ísť ja?
-Nie čosi ... si na návšteve. To hádam ešte zvládnem aj sama.

Pre zmenu som sa usmiala ja. Celkom ťarbavo som sa došuchtala do kuchyne. Vybrala som si pohár a napustila vodu. Barle som si nechala poležene vedľa a opierala som sa rukami o linku. Pozrela som sa von oknom. Začína pršať. Zadívala som sa na kvapky dažďa. Zbožňujem keď prší a ja mám dôvod ostať doma v posteli, piť čaj a čítať knihy. Zo zamyslenia ma vytrhol jeho dych na mojom krku. Už zas. No nechala som ho. Ani som sa nepohla. Pocítila som jeho ruky na mojich bokoch. Ten pocit .. akoby mnou prebehol elektrický prúd. Pritisol si ma viac k sebe.

-Ty si vo vnútri úplne iné dievča ... ja to viem. 

Zašepkal mi jemne do ucha. Čo ak je to pravda? Keď je v mojej prítomnosti ako by ma vymenili. Pomaly ale isto sa prebíja tými zamknutými dverami do môjho srdca. Môjho obrneného srdca. Otočila som sa k nemu a zadívala som sa mu do očí. Nepokúšal sa ma pobozkať. Len si ma k sebe pritisol a objal ma. Uvoľnila som sa.

-Som unavená.

Potichu som zakňučala tak ako to malé deti hovoria svojej mame. V tom momente ma zodvihol. Vypleštila som oči. 

-Bože!
-Neboj sa, nikdy by som ťa nepustil. 

Zasmial sa a vyniesol ma hore schodmi do mojej izby. 

-Dvere úplne na konci chodby..

Oprela som si hlavu o jeho plece. Opatrne ma položil na posteľ a sadol si vedľa mňa. 

-Som sama doma. Nemám tušenie ako sa dostanem dolu keď budem niečo chcieť. A hore. 
-No ... mohol by som ... spať na gauči. 
-Nevadilo by ti to?
-Kdeže
-Okej .. potom si zober zo spálne mojich rodičov perinu a vankúš

Zavrela som oči. Už som to nevydržala. Hneď som zaspala..

Večer

Zobudila ma úžasná vôňa. Nevedela som rospoznať čo to je. Pretrela som si oči. 

-Mark?

Zakričala som dolu schodmi. O pár minút bol pri mne.

-Spala si dobre ruženka?
-Samozrejme! Čo si varil?
-Čínu, dúfam že ti to bude chutiť.
-Ty vieš variť?
-Trochu ...

Pomohol mi vstať a zniesol ma dolu schodmi. Schmatla som barle a išla som do jedálne. Na stole už bolo všetko prichystané.

-Akurát som ťa chcel ísť zobudiť

Prikývla som. Sadli sme si za stôl a začali sme jesť. 

-Bože chutí to skvele!

Začala som sa rozplývať. Mark sa iba smial. 

-Ďakujem, som rád že ti to chutí.

Spomenula som si na to čo sa stalo v kuchyni. Cítila som že sa červenám. Sklonila som hlavu aby som to aspoň trošku skryla. Očividne som v tejto oblasti ešte amatér.

-Ty sa červenáš? Nemáš horúčku?
-Eh .. to sa ti musí zdať... nič mi není. 

Do úst som dala posledné sústo. Keby som nemala "pokazený" členok tak by som sa zdvihla a rýchlo odkráčala do izby. Vlastne keby som nemala "pokazený" členok ani by tu nebol... Aj keď príjemné to bolo... Rýchlo som pokrútila hlavou aby som rozohnala tie myšlienky.. to predsa nie som ja.