Time Out

7

-Ty... ty tiež?
-Očividne áno.

Milo sa usmiala ako keby o nič nešlo.

-A je nás omnoho viac. Neviem či na tejto škole ale radšej ťa naučím vytvoriť si štít.

Chytila ma za zápästie na ktorom sa objavila hviezda. Prstami po nej prešla.

-Wow! Ty si fakt silná!
-Čo som?
-Silná. Normálne to z teba vyžaruje! Musím im ťa ukázať...
-Komu?
-To sa dozvieš neskôr. A teraz poď, nestihneme hodinu.

Na angličtine sedím normálne sama, Nancy so mnou anglinu nemá. Tak sme si sadli vedľa seba. Dievča sa muselo ísť predstaviť pred tabuľu a ja som konečne zistila jej meno. Caitlyn.

-Hm môžem ťa volať Cait? (Kejt)

Pošepkala som jej nenápadne aby nás učiteľ nesprdol. Prikývla.

-Alice že?
-Uhm.

Vyčarovala som úsmev. Celú hodinu som učiteľovi čítala myšlienky, aby som nemusela čakať kým napíše poznámky na tabuľu. Tlačila som očami hodiny aby už konečne zazvonilo na prestávku. A chvála Bohu som sa dočkala. S Cait sme spolu zostali po celý deň, až nakoniec prišiel čas predstaviť ju Nancy. 

-Ahoj ! Toto je Cait, je tu nová.
-Fajn.

Podali si ruky a predstavili sa. Nancy bola len rada že som schopná nájsť si aj iné kamarátky. Aj keď mi s nimi bolo fajn, tešila som sa na koniec vyučovania. Mark ma mal čakať pred školou. Pomyslenie naňho mi vyčarilo úsmev na tvári. Jeho kúzelné oči v ktorých sa vždy strácam. Nemôžem uveriť tomu, že práve ja myslím na toto. Konečne som sa dočkala. Z triedy som vyletela ako vietor a upaľovala som ku skrinke po veci. Tak isto rýchlo som išla aj ku vchodovým dverám. Videla som ho tam stáť a len čo ma uvidel, usmial sa. 

-Ahoj. Ako si sa mala?
-No fajn. Tá baba čo sme ráno videl je dosť v pohode. Navyše dokáže to čo ja..
-Fúha... no tak .. to je celkom fajn nie?
-Nie som sama no.

Nechcela som sa o tom baviť tak som ho objala. Zaborila som si hlavu do jeho pleca a vdýchla som tú vôňu.

-Ideme ku mne?

Zamumlala som do jeho bundy a cítila som ako prikývol. Ruka v ruke sme vyšli zo školského areálu. 

--Doma--

Mame som zakričala že sme tu obaja.

-Nie ste hladní?

Spýtavo som sa pozrela na Mark a ten sa usmial. 

-Nechcem vám robiť starosti.
-Ale kdeže. Za chvíľu je obed hotový tak vás zavolám. 

Vďačne sme sa na ňu pozreli a vybehli sme hore schodmi do mojej izby. Len čo sa som zavrela dvere, Mark sa mi prisal na pery. Ruky som si dala okolo jeho krku. Bozk som prerušila. Boli sme od seba pár centimetrov. Pozerala som sa mu do očí a jemne som sa usmiala.

-Chýbala si mi Ginger
-Takže už som Ginger?
-Áno. Červeno-vláska nie?

Zasmiala som sa a odsunula som ho. S únavou som sa zvalila do postele a spokojne som vydýchla. Mark sa posadil na kraj postele a usmial sa pri pohľade na mňa.

-Pripadá ti vtipné že som unavená?
-Pravdaže nie, miláčik.

Potichu som sa zasmiala nad tým oslovením.

-Vážne si ma nazval miláčik? 
-Je to zlé? Mám to hovoriť zlatko? chrobáčik? Nie... to sa mi nepáči. 
-Pche.. keď myslíš. 

Zazvonil mi mobil. Zdvihla som.