Time Out

17

Ráno ma ako obvykle zobudilo slnko. Ešte rozospatá som zobrala z nočného stolíku mobil a prezerala som si sociálne siete. Pípla mi správa od Sarah.

-Ahoj, stretneme sa dnes o tretej pri Avione?
-Ahoj, jasné :) Len my dve?
-Samozrejme, budeme ohovárať môjho brata. :D :)
-Tak platí. Idem sa dať dokopy tak sa zatiaľ maj. :)

Mobil som hodila na druhý koniec postele a posadila som sa. Pretrela som si oči a vydala som sa do kúpeľne. Kruhy pod očami mi pripomenuli nočné mory ktoré sa mi snívali celú noc. Nachystala som si oblečenie a vliezla som do sprchy. Začala som si spievať a usmievala som sa. Studená voda mi stekala po tele a dokonalo ma prebudila. Obmotala som si okolo seba uterák a otočila som sa ku zrkadlu. Vyčistila som si pleť a konečne som sa mohla obliecť. Make up som si nechala na neskôr. Vlasy som si zviazala do drdolu a vrátila som sa do izby. Na plné pecky som si pustila hudbu, vedela som že mama není doma. Zbehla som dolu do kuchyne a začala som si robiť raňajky -obed-. Keďže variť neviem, bolo to veľmi jednoduché jedlo. Za chrbtom som počula Thomasa no ignorovala som ho.

-Alice, keby si ma zavolala navaril by som ti.
-Čo si moja mama?
-Tak trochu.
-Keď po tebe teraz hodím nožík uhneš sa?
-Poslúž si.

Schmatla som nožík a hodila som ho po ňom celou svojou nadprirodzenou silou. Uhol sa a ešte ho aj chytil.

-Výborne. Môžeš ho aj odložiť.

Moje nepodarené placky som dala na tanier a mierila som do obývačky. Zapla som telku, tanier som si položila vedľa seba a jedla som.

-Prasa.

Zamrmlal Thomas a sadol si vedľa mňa.

-Hm mimochodom , idem von so Sebastianovou sestrou... mami.
-O ktorej?
-Panebože vážne si ako mama.. o tretej.
-Len sa o teba bojím.. chápeš?

Prekvapene som sa naňho pozrela. Tón jeho hlasu nebol vôbec ironický. Bol vážny a jeho tvár tiež. Strčila som si ďalšiu placku do úst aby som nemusela nič hovoriť. Thomas odložil prázdny tanier a sadol si bližšie ku mne. Jeho ruka sa presunula na moje stehno. Pozrela som mu do očí a on sa usmial. Priblížil sa ku mne. Pery mal milimeter od mojich.

-To nie je správne Thomas.
-Je mi to jedno.
-Ale ja..

Šepkali sme akoby nás niekto mohol počuť. Jemne ma pobozkal a ja som sa odtiahla. Doslova som odskočila akoby som dostala ranu elektrickým prúdom.

-Mal by si ísť.
-Mal, nemal.. musím?
-Musíš.

Prikývol a zmizol z nášho gauča. Do tretej som len čumela na telku a odpisovala som na facebooku ako úplný nolifer. O pol tretej som si šla urobiť make up a prezliekla som sa. Vlasy som si vyžehlila a učesala do vysokého copu. Na pery som si ešte naniesla červený rúž. Do vaku som si nahádzala veci a vyrazila som. Pri Avione som uvidela dievča hrozne podobné Sebastianovi. Až na jej vlasy. Tie boli čierne s tyrkysovým ombré.

-Ahoj!

Zakývala mi a nadšene ma objala.

-No ahoj. Nepovedala si mi že máš také bombové vlasy.
-Nápodobne. Ale načo by som ti to písala keď ich môžeš vidieť.
-Pravda. Tak kam ideme?
-No, večer by sme mohli ísť do klubu. A dovtedy netuším.
-Tak môžme ísť zatiaľ na kávu ohovárať toho tvojho brata.

Zasmiala som sa a ona so smiechom prikývla. Zamierili sme do mojej obľúbenej kaviarne. Hneď ako sme vošli oviala ma vôňa kávy a kníh. Všade po miestnosti boli veľké knižnice. Sadli sme si do veľkých sedacích vakov a objednali sme si.

-No čo, aké tajomstvá mi povieš o svojom bratovi?
-Napríklad to že furt kecá len o krásnom červenovlasom milom dievčati menom Alice.
-Ejha. To až tak?
-Hovorí o tebe toľko že mám pocit akoby sme sa sa poznali odmalička.

Obidve sme sa zasmiali a konečne nám doniesli kávu a zákusok. Hodiny ubehli ako voda a my sme sa vybrali do klubu. Samozrejme že bol plný, ledva sme našli prázdny box. Sarah nám hneď zo začiatku objednala alkohol.

-Ty na to ideš rýchlo počúvaj.
-Však treba, chápeš aby nám nebola zima.

Prikývla som a napila som sa. Nie som milovník alkoholu takže pri prvom poháriku ma striaslo. Ale ako to šlo ďalej, bolo to čoraz ľahšie. Rýchlo som zabudla na všetky problémy. Sarah ma vytiahla tancovať. Smiali sme sa a keby okolo nás nebolo toľko ľudí, boli by sme na zemi. Niekto ma poklepal po pleci. Otočila som sa a predo mnou stál vysoký chalan s vlasmi učesanými dohora. Usmieval sa. Zohol sa a pošepkal mi svoje meno.

-Ja som Brian. Ty?
-Alice. Teší ma.

Podala som mu ruku a on si ma pritiahol k sebe. Tancovali sme a ja som úplne zabudla na to že som tu so Sarah. Brian ma začal ťahať von. Nebránila som sa. Ocitli sme sa pred klubom. Stále ma ťahal za sebou do nejakej uličky. Pritlačil ma o stenu a jeho pery sa prisali na tie moje. Nebol jemný ako Sebastian. Jeho ruky mi blúdili po celom tele bez jedinej otázky či môže. Bolo mi to jedno. Spomienky na Marka akoby odplavil alkohol a ja som si mohla užívať. Rozopol moje šortky a bez dovolenia dal ruku pod ne. Snažila som sa ho odstrčiť ale moja sila bola otupená a bol o 2 hlavy vyšší než ja.

-Brian dosť..
-Chcem ťa..
-Brzdi.

Ignoroval ma a pokračoval. Hlavu som otočila na bok a odtláčala som ho celou silou. Nalepil sa na mňa ešte viac. Keď už mi šiel dať ruku pod nohavičky, počula som spoza neho hlas.

-Nechaj ju..

Vykukla som a spoznala som Sebastiana.

-A čo keď nie?
-Hovorím ti pusť ju.

Pustil ma a ja som si zapla šortky. Kráčal ku nemu. Sebastian oproti nemu vyzeral ako špáratko. Nepovedal nič len mu zrazu jednu vrazil a Sebastian sa ocitol na zemi. Spamätal a sa vrátil mu to. Vďaka jeho schopnostiam mu to vrátil dva krát silnejšie.

-Ešte raz... a zabijem ťa.

Schmatol ma za ruku a ťahal ma preč.

-Čo si to stvárala?!
-Bavím sa..

Smiala som sa a tackala som sa za ním.

-Máš šťastie že Thomas sem poslal mňa. Ten by ti vynadal.
-Hm..
-Bože. Moja tupá sestra.
-Máš super sestru.
-Dostala ťa do takého nebezpečenstva a ten... ehm.. Už len to že sa ťa dotýkal.

Zrazu zastal a pritiahol si ma k sebe.

-Vieš akú mám na teba chuť.. A nemôžem robiť nič. A on hej?

V tej chvíli akoby alkohol prestal účinkovať a mne sa vyjasnila myseľ.

-Prepáč.. Ja len.. To všetko Mark.
-Kto?
-To je jedno.

Objala som ho a cítila som ako mi slzy tečú po tvári. Po chvíli som sa mu pozrela do očí a usmiala som sa.

-Dlhý príbeh. Raz ti to poviem.

Pobozkal ma tak jemne, až som skoro necítila jeho pery na tých mojich. Spomienky sa vrátili, no spravili výnimku a aspoň teraz ma nechali na pokoji.