Time Out

6

-Čo?!
-Ja neviem !

Skryla som si tvár do dlaní, nechcela som ho vidieť.. Musí si myslieť že som šialenec. 

-Neboj... to bude dobré.. 
-N-nebude..
-Ukáž mi tú ruku?

Jemne sa dotkol môjho zápästia a prešiel prstami po hviezde. 

-Ja naozaj neviem Ali..
-Mark však nie som šialenec?

Rozvzlykala som sa a hodila som sa mu do náručia, jeho vôňa ma upokojila. 

-Nie nie si. Ja.. naozaj neviem čo sa stalo ale budem pri tebe ..
-Prečo počujem vaše hlasy v mojej hlave .. odkedy sa ma tá paní dotkla všetko je hore nohami...

(Myšlienky budem označovať týmto písmom: lalalala)

Pohladil ma po vlasoch a ešte viac si ma k sebe privinul. Ľahli sme si a ostali sme tak dosť dlho, dosť dlho na to aby som sa upokojila a dokázala to riešiť s chladnou hlavou. Posadila som sa a zhlboka som sa nadýchla. 

-V sne mi povedala že ju mám zavolať keď budem niečo potrebovať. 
-Ideš to skúsiť? 
-Asi .. musím..

Zavrela som oči a zhlboka som sa nadýchla. Nevedela som kde začať, nepoznala som jej meno. Tak som len v hlave opakovala "Haló počujete ma?" O chvíľu sa mi dostavila odpoveď. Cítila som ako Markovi padám do náruče ale nerobila som s tým nič. Náhle som sa ocitla na mieste plnom krásneho zlatistého svetla, oproti mne stála ona. 

-Čo sa to pre boha deje?! Vysvetlite mi to!
-Hlavne pokojne, inak to nepôjde. Asi začnem od začiatku však?
-To by som prosila. 
-No.. vieš existujú ľudia čo sú trošku iný. Trošku viac. Vedia posúvať čas, sú rýchli, silnejší a čítajú myšlienky. Patrím medzi nich. No nie sme nesmrteľný ani nič podobné, umierame tak isto ako iný ľudia. A existuje zákon, ktorý hovorí že pred smrťou musíme svoje schopnosti niekomu predať. Vybrala som si teba.. už dlhšie som ťa pozorovala a si na to ideálna! Takú silnú osobnosť som ešte nestretla. Tvoja chladnosť ich určite ohromí.

Pozerala som sa na ňu ako na blázna. Hádam mi len nechce povedať že viem posúvať čas?!

-Takže mi hovoríte že teraz som ešte rýchlejšia, mám silu ako upír a viem posúvať čas a čítam myšlienky. Och važne?!
-Áno. Všetko sa postupne naučíš. Pri posúvaní si len predstav ako čas tlačíš dozadu. Totiž dokážeme čas posúvať len dozadu. A ostatné už vieš prirodzene ako od narodenia..
-Ste blázon.. naozaj blázon!

Zavrela som oči a v momente keď som ich otvorila, dívala som sa Markovi do očí. Hodila som sa mu okolo krku a zavrela som oči. 

-Bože toto není pravda však.. však to není pravda.. je to len sen ..
-Neboj sa.. to zvládneš.. budem s tebou.

Povedala som mu všetko čo mi povedala tá striga. Sám neveril vlastným ušiam a ja som sa cítila ako človek odrovnaný na pobyt na psychiatrii.

-A čo keby si to skúsila?
-Ja .. neviem ..
-Za pokus nič nedáš. Zisti čo si myslím. 

Pozrela som sa mu do očí a nečakala som dlho. 

Milujem ťa vieš?

Začala som sa červenať a usmiala som sa. 

-Takže?
-Aj ja teba.

Sklonila som hlavu a začala som sa hrať s perinou. Cítila som ako sa približuje, o chvíľu už som ležala pod ním. Jemne ma pobozkal, no ja som mu to vrátila trochu vášnivejšie. Jeho ruky sa skĺzli po mojich bokoch a ja som sa zachvela. Pomaly mi zišiel na krk a mne prebehli zimomriavky po celom tele. Zaklonila som hlavu, no o chvíľu som sa k nemu naklonila a zašepkala som:

-To by aj stačilo draku. 
-Aleee..!

Potichu som sa zasmiala a kusla som ho so uška. 

-Ty vieš ale pokaziť náladu.
-Dávaj pozor na to čo si myslíš. Počujem všetko. 
-Ty si počula aj keď sme ...?
-Áno. Ale počujem to len keď chcem som zistila. 

Trošku zahanbene sa na mňa pozrel. Obidvaja sme veľmi dobre vedeli na čo myslel. No nemôžem mu to zazlievať je to chalan. 

-No a čo ideš teraz robiť s tým.. no..
-Asi to budem ignorovať ale keď som taká rýchla. Pravdepodobne aj to dokážem kontrolovať.
-Tá hviezda na ruke je zlatá?

Prekvapene som sa pozrela na ruku. Hviezda bola akoby poprášená zlatým práškom. 

-No to je ešte lepšie. Čo teraz všetkým poviem? Bože keby som to dokázala aspoň nejako zamaskovať..

V tej chvíli mi hviezda z ruky začala miznúť. Udivene som sa pozerala na svoje zápästie a nechápavo som krútila hlavou. 

-Aha takže na moje želanie to mizne. Už ma dnes neprekvapí naozaj nič. Ježiš!

Hodila som sa do vankúšov a jedným som si zakryla hlavu a dúfala som že sa udusím. Takto som to naozaj nechcela. V jednom momente sa môj život zmenil od základov. Aj ja som sa zmenila od základov, o tom som nikdy ani nesnívala. No naďalej budem musieť hrať chladnú.. aby si nikto nič nevšimol.. Koho myslela tým "ich"?

-Ali.. kľud. Koľko ľudí by také schopnosti chcelo.
-Ale ja ich nechcem. 
-Neboj to bude v poriadku. Poďme robiť niečo čo ťa privedie na iné myšlienky. 

--O dva týždne neskôr--

-Takže už si skúšala aj posúvať čas?
-No áno. Nešlo to tak ľahko ako som myslela ale ona sama hovorila že to chce cvik. No bolo to čisto zo zvedavosti!
-To ti verím, však kto by to nevyskúšal však? Inak noha už v poriadku?
-Áno už len kondičku nabrať. 

Prešli dva týždne a moja noha je už v poriadku. Svoje schopnosti som začala využívať no je to ťažšie než som myslela. Zistila som že čas môžem posunúť maximálne o 24 hodín a stále objavujem nové veci. 

-No poď lebo prídeme neskoro do školy. 
-Vieš že je mi to celkom jedno keď som s tebou?

Šibalsky sa usmial a ja som ho potiahla za ruku aby si pohol. 

-Si občas lenivý ako prasa a sprostý ako tágo ale ľúbim ťa. 
-Heeej?!
-Hej. Ale ide ti matika, mala by som asi čušať. 

Zachechtala som sa a ešte viac som pridala do kroku, naozaj nechcem po 2 týždňoch ešte aj meškať. Hneď ako sme vošli, naskytol sa mi pohľad na dosť zmätenú babu. 

-Vyzerá že je tu nová.
-Asi áno. Idem na hodinu, vidíme sa cez prestávku. Budem na teba myslieť.

Venoval mi dlhý bozk a odišiel. Kráčala som smerom ku tej babe, s milým úsmevom na tvári. 

-Ahoj, si tu nová?
-Oh áno, prosím ťa nevieš kde má teraz hodinu Robinsová? 
-Práve s ňou idem mať hodinu, ak chceš sadni si ku mne. Poď.
-Ďakujem!

Vďačne sa na mňa usmiala a ja som jej ten úsmev opätovala. Myšlienky som jej nečítala, však všetko čo som vedieť potrebovala som sa dozvedela. 

-Si milá že si ich nečítala.
-Čo prosím?
-Myšlienky predsa. Netvár sa nevieš o čom hovorím. Mala by si si dávať pozor, ešte si nevieš vytvoriť štít, môžem si ich prečítať. 

No tak to by na dnes aj stačilo. Myslím že to ide správnym smerom. Vždy som túžila písať takúto story. :) Dúfam že sa páči, dala mi celkom zabrať. :)