Time Out

5

Aké nečakané. Všetky baby z atletiky, vrátane tých čo ma nemajú radi, mi začali písať či s Markom chodím.

-Čo takto ich ignorovať?

Nadvihol obočie. Taký zlatý ... potriasla som hlavou.

-Rada by som ale takýto spam sa ignorovať nedá, vyzerá to tak že si tam dosť obľúbený čo sa týka dievčat. A tie ma chcú teraz ukameňovať.

Pritisol si ma k sebe a silno ma objal.

-Ja si ťa nedám, neboj sa.

Zašepkal, v tom momente sa mi srdce ukľudnilo. Facebook som vypla a ľahla som si.

-Toto ma už vážne nudí. Chcem ísť behať a dokonca chcem ísť aj do školy.
-To vydržíš, každý deň za tebou prídem okej?

Prikývla som a zamumlala som niečo čo malo znamenať áno. Konečne mám niekoho o koho sa môžem oprieť. Niekoho kto ma ochráni. Zavrela som oči.

--Markov pohľad--

Taká krásna. Leží mi v náručí a zakaždým keď sa pohne, rozbúši sa mi srdce. Prebil som sa cez tie zavreté dvere do jej srdca a ona ma odtiaľ nevyhnala. Jemne som ju pohladil po vlasoch a ona sa usmiala. Nedalo mi to a usmial som sa aj ja. Je až čarovné ako ma hocičím rozosmeje.

-Ty si bola predtým blondína však?
-Uhm, ako vieš?
-Tipol som si. Ale s tými červenými vlasmi si ..
-Čo som?
-Hm.. neodolateľná?

Jej zvonivý smiech sa rozniesol po celej izbe.

-Ale prosím ťa. Ja?
-Kto iný?

Zazvonil mi mobil, v tej najnevhodnejšej chvíli. Prevrátil som očami a zdvihol som.

-Zlatíčko, potrebujem pomôcť preniesť nejaké staré krabice plné harabúrd do pivnice. Mohol by si prísť ?
-Oh, jasne babi hneď som tam.

Spýtavo sa na mňa pozrela tými krásnymi očami.

-Babka potrebuje pomôcť, tak zajtra?

Smutne prikývla a objala ma. Odtisol som ju, aby som jej videl do očí. Chytil som jej tvár do dlaní a pobozkal som ju. Bozk mi opätovala s takou vervou, až som rozmýšľal že sa vykašlem na babku. No musel som ísť. Zniesol som ju dolu schodmi. Pri dverách som ju ešte raz pobozkal a odišiel som.

--Pohľad Alice--

Znova som začala kysnúť pri telke.

-Mamaaa! Môžem sa ísť aspoň na chvíľku prejsť? Nemôžem tu sedieť celý týždeň. Potom bude moja kondička vážne 0.
-No ... dobre. Ale opatrne a len kúsok. Keby sa niečo stalo, hneď mi volaj.

Z vešiaka som zobrala mikinu a na zdravú nohu som si natiahla Vans. Schmatla som sluchátka, mobil a kľúče.

-Idem!

Zakričala som mame a zabuchla som vchodové dvere. Zapla som si hudbu a sluchátka dala do uší. S barlami bolo o čosi ťažšie pohybovať sa, ale netrvalo dlho a zvykla som si na to. Išla som pozdĺž ulice smerom ku parku. Zahĺbená do hudby som nedávala pozor na cestu. Vrazila som do nejakej paní a neudržala som rovnováhu. Padala som k zemi ale tá paní ma zachytila za zápästie.

-Ježiši prepáčte...

Začala som si dvíhať veci zo zeme a podala som jej tašku čo jej vyletela z ruky.

-To je v poriadku, aj ja sa ospravedlňujem. Nedávala som pozor. A prepáč za ten škrabanec na zápästí.

Obzrela som si zápästie. Naozaj tam bol škrabanec.

-To nič. Prepáčte že som vás zdržala. Dovidenia.

Usmiala som sa a paní prikývla. S úsmevom sa so mnou rozlúčila a odišla. Sadla som si na lavičku. Na zápästí sa mi objavila aj modrina z toho silného stisku ako ma zachytila.

-Čo to...?

Zaklipkala som očami. Prečo je tá modrina v tvare hviezdy? Ostala som trochu prekvapená. Zápästie som odfotila a poslala som to Markovi. K tomu som napísala:

-Paní ma zachránila pred pádom ale toto mi ostalo. Zvláštne že?

Na odpoveď som nečakala dlho.

-Oh, bolí ťa to? Áno je to trochu zvláštne
-Práve že ma to vôbec nebolí.
-Hm. Môžem ešte dnes prísť?
-Jop, kludne :)

Pobrala som sa domov, aby mama nemala strach. Na druhej strane cesty som uvidela baby z atletiky.

Bože to je tá čo chodí s Markom. Nenávidím ju.

Začula som v hlave úplne cudzí hlas. Hlas tej baby. Zmätene som sa začala obzerať . Muselo sa mi to zdať. Pokračovala som v ceste. Našťastie doma som bola o chvíľu.

-Som doma!

Zakričala som mame a vyštverala som sa hore schodmi.

-A dnes ešte príde Mark!

Zakričala som zo schodov a otvorila som dvere na svojej izbe. Spokojne som sa zvalila do postele. Zavrela som oči a začala som padať do ríše snov. Sníval sa mi vážne podivný sen. O tom ako ma tá paní zachytila ale akonáhle mi stlačila zápästie a uškrabla ma, do rany mi vošlo dokonalé zlatisté svetlo a vytvorila sa modrina v tvare hviezdy. Paní mi povedala že ak budem potrebovať pomoc, stačí keď ju zavolám. Zo sna ma prebudil Mark.

-Zlato?
-Mhmm..?
-Vstávaj spachtoš.

Jemne ma uhryzol do krku a mne prebehol mráz po chrbte od rozkoše. Usmiala som sa a sadla som si. Naklonila som sa a kusla som ho do pery.

Je tak sexy..

Počula som v hlave jeho hlas. Odsunula som sa od neho a zdesene som na sa neho pozrela.

-Čo sa deje?
-P-prečo počujem čo si myslíš?

Taaaak na dnes všetko. Myslím že to bude ešte zaujímavé. Celkom dlho som premýšľala nad tým čo tam pridať. Veľmi mi pomohla moja kamarátka @Alen_Woo :) Časť s modrinou na ruke bol jej nápad a týmto jej veľmi ďakujem za pomoc ^^ Určite jej dajte follow, je veľmi šikovná :) A tak isto budem vďačná za každý koment a vote :)