Time Out

24

Mierne som znervóznela ale nedala som to na sebe poznať. 

-Jasné, v pohode. A kam?
-To je prekvapenie. 

Začervenal sa ešte viac a tentokrát uhol pohľadom. Roztomilé. 

-Dobre teda, budem ťa čakať v izbe.
-Ale obleč si šaty.. 

Stihla som sa na neho len pozrieť prekvapeným pohľadom a už odchádzal. Čo by na to povedala Sarah? Chalan z ktorého sa jej podlamujú kolená ma pozval von očividne na rande a ja som súhlasila? 

--Ráno--

Zobudil ma budík ktorý som si nadstavila aby pre mňa Thomas náhodou neprišiel keď budem ešte spať. Hneď mi myšlienkami preletelo jeho pozvanie. A čo Sebastian? Si kráľovná. Občas musíš klamať. Je na čase stať sa naozaj kráľovnou a nie pubertálnym dievčaťom. Moje nohy zamierili k obrovskej skrini. 

-Ako si mam z tohto vybrať preboha..

Vzdychla som a začala sa prehrabovať v množstve šiat na drevených vešiakoch. Našla som jedny čierne ktoré som si zamilovala na prvý pohľad. V tomto sa budem cítiť ako pravá kráľovná.  Veľký výstrih až po brucho, celý vrch čipkovaný tak aby zakrýval všetko čo má a rukávy tiež celé čipkované. Čierna hodvábna látka až po zem. Potichu som vzdychla nad tou krásou. Prevesila som ich cez stoličku a vbehla do kúpeľne. Ranná rutina ako obvykle.
    Až poobede bol čas na make up a prípravy. Vlasy som si umyla, vyfénovala a splietla do zložitého drdola. Obliekla som si šaty a začala sa líčiť. Dymové líčenie v kombinácii s tými šatami vytvorilo niečo úžasné. Zabralo mi to dlhšie než som čakala a keď som skončila s prípravami bol už skoro večer. Keď sa otvorili dvere a dnu vošiel Thomas v čiernych rifliach, košeli a čiernom saku, padla mi sánka. No nebola som sama, v jeho očiach bolo zmiešané ohromenie s niečím čo som nevedela rozoznať. 

-Si nádherná ..

Na chvíľu stratil reč ale hneď sa spamätal.

-Môžeme ísť?

Opýtal sa, vošiel do izby a zavrel za sebou dvere. Keď som prikývla, jemne ma chytil za ruku a niečo zašepkal. V momente sme sa preniesli. Ocitli sme sa vo veľkej sieni, ktorá akoby bola zo zlata. Veľké lustre a celá jedna stena zo skla s výhľadom na tú najkrajšiu záhradu. Thomas ma ešte furt držal za ruku a nevyzeral na to že by ma chcel pustiť. V strede sály stál dlhý stôl prestretý pre dvoch. Priviedol ma k jednej z dvoch stoličiek a on si sadol na tú oproti mne. Slúžky nám na stôl priniesli jedlo a my sme sa do toho pomaly pustili.

-Páči sa ti to tu?
-Je to tu krásne..
-V tejto sieni sa konajú len mimoriadne akcie. Chcel som ti to tu ukázať. Ale prechádzka by bola trocha nudná nemyslíš? 

Pery sa mi zdvihli do úsmevu. 

-Máš pravdu. Ako ťa toto všetko preboha napadlo?
-Nestálo to až toľko námahy vymyslieť takúto večeru v paláci ako je tento. Ale mám prichystanú ešte jednu vec.

Naoko na mňa hodil záhadný pohľad a ja som sa neprestávala usmievať. 

-Dúfal som že sa budeš takto usmievať. Si krásna keď sa usmievaš.

Cítila som ako sa mi červeň zbieha na lícach a radšej som sklonila hlavu. Thomas ale pohľadom neuhol ani raz. So žiarou v očiach sa na mňa díval a taktiež sa usmieval. Všetko to dotvárala atmosféra sviečok a dekorácii na stole spolu s celou tou sieňou. Sen každého dievčaťa. 
   Dojedli sme a dievčatá pre zmenu všetko zo stola spratali. Thomas sa znova postavil a zamieril ku mne. Zdvihol ma a pritiahol k sebe. Čakala som bozk alebo niečo podobné. Miesto toho nás znova preniesol do inej siene. Pre zmenu mesačným svitom zaplavená menšia sieň. Cez presklenú stenu mesiac žiaril tak jasne, nebolo by potrebné zasvietiť lustre. Ticho okolo nás ma prekvapilo. Akoby sme boli v celom paláci iba my. Zrazu sa rozoznela pomalá hudba. Neriešila som odkiaľ, nemala som kedy. Thomas ma znova pritiahol k sebe a začal ma viesť. Tancovali sme pomaly, do kruhu. Napriek tomu že moje tanečné schopnosti sú chabé, vedela som presne kam stúpiť. Neskôr som to už ani neriešila. Nechala som sa vtiahnuť do rytmu hudby a jeho upokojujúceho objatia. Ani jeden z nás nič nehovoril. Pesničky sa striedali do stále mali také isté tempo. Prečo to robím? Trhla som sebou a on to cítil. Na chvíľu nás zastavil a pozrel sa na mňa.

-Čo sa stalo?
-Čo to robíme?

Neodpovedal mi. Nemal čo. Napriek tomu že dobre vedel čo robí, myslel si že aj ja. V jeho očiach sa striedali pocity akoby niečo potláčal. Pobozkal ma tak náhle, nečakal to ani on ani ja . V tom bozku bola bolesť, láska, ľútosť, hnev.. Myslela som si že presne po niečom takom túžim. Bozk v mesačnom svite, v krásnych šatách s úžasným chalanom. Lenže v tej chvíli mi to neprišlo správne. No napriek tomu som sa nemohla odtiahnuť, nemohla som mu to spraviť po tom ako sa snažil. Keď sa sám jemne odtiahol a pozrel sa na mňa, vedel že to nemal urobiť.

-Ne....
-Ja viem.. Prepáč.. Pokazil som to.
-Ale vôbec. Ale ty vieš najlepšie čo sa stalo, že potrebujem čas. Bol to krásny večer Thomas.. splnený sen. Ďakujem ti.

Silno som ho objala. 

-Ľúbim ťa Alice...

Neviem či sa mi to zdalo, zašepkal to ledva počuteľne. Hudba ustala a on ma jemne chytil za ruku a preniesol nás späť do mojej izby. 

-Dobrú noc kráľovná. 

Uškrnul sa akoby sa pred chvíľou nič nestalo. 

-Dobrú noc, ehm, Thomas. 

Usmiala som sa aj ja a on odišiel. Chcela som si už ľahnúť no znova sa otvorili dvere.

-Povedala som dobrú.
-No mne asi nie. 

Sebastian stál medzi dverami len v teplákoch a tielku. Ja oproti nemu stále v šatách a nalíčená. 

-Alice.. Čo to.. Si krásna.. 

Moje oči uprene sledovali moje čierne lodičky len aby Sebastian nevidel ako sa červenám. 

-Kde si bola?
-Ehm.. Len som sa nudila. Musím hodiť nejaké fotky na instagram chápeš. 

Nasilu som sa zasmiala ale on mi uveril. Neklam mu. Povedz mu to. 

-Chápem. Nechystáš sa ešte spať že? 
-No, nie. 
-To je dobre.

Zavrel dvere a prikročil ku mne tak rýchlo že som nestihla reagovať. Položil ma na posteľ no nezačal ma bozkávať ani nič podobné. Len ma objal a držal ma. Srdce mu bilo tak rýchlo.   

  --I'm tired of always chasing, chasing after you  --