Time Out

2

-V deň súťaže-

Pomaly som otvorila oči. Denné svetlo oknami prenikalo do mojej izby. Chcelo sa mi ešte spať, no nedalo sa nič robiť. Zložila som nohy z postele a nemierila som si to ku skrini. Legíny, čierno-červenú flanelovú košeľu a čierny klobúk. Všetko som na seba hodila. Vlasy mám prirodzene rovné a objemné takže s nimi nemusím nič robiť. Umyla som si zuby a tým moja práca na teraz skončila. Zabalila som si dres, tretry, vodu a jablko. Keď som otvorila dvere, ovanula ma lahodná vôňa lievancov.

-Mama ja ťa zbožňujem...

Kričala som už zo schodov. Rýchlo som bežala do kuchyne a sadla som si za stôl, na ktorom už ležali pripravené lievance so šľahačkou a jahodami. Nezjedla som moc, aby mi nebolo pri behu zle. Na 10 minút som si sadla do kresla a pozerala som telku. Zapípal mi mobil. Mark mi písal.

-Poď už :)-

-Hm ok.. počkaj chvíľku-

Schmatla som tašku a obula som sa. Zakývala som mame a zabuchla som za sebou dvere. Poobzerala som sa. Na konci ulice už mi kýval Mark. Prevrátila som očami a vyrazila som.

-Ahoj ..

Chvíľu mlčal a pozeral sa na mňa.

-Ehh.. ahoj. Prepáč že skôr ale nerád meškám.

Nič som mu neodpovedala. Vykročila som. Sekundu po mne aj on. Celú cestu sme mlčali. Sledovala som svoje topánky, ako keby na nich bolo niečo hrozne zaujímavé. Konečne sme dorazili na miesto. Ticho milujem, ale toto ma doslova ubíjalo. Okamžite som zaliezla do šatne. Obliekla som si dres.

-Jéžiši zase toto... veď to vyzerá skoro plavky..

Vypadlo z Nancy hneď ako ma uvidela. Obliekla sa do toho istého a pozerala sa do zrkadla.

-Sklapni. Kým máme dobré postavy nemusí nám to vadiť.

Zasmiali sme sa. Nancy ku mne pribehla a začala sa mi hrať s vlasmi.

-Tá červená je dokonalá! Umieram z nej!

Hodila som na ňu divný pohľad. Vlasy som si vyčesala do copu.

-Mali by sme si ísť pre čísla.

Prikývla. Kým išla pre čísla sedela som na tráve pri dráhe. Keď prišla, čísla sme si dali na seba a začali sme sa rozcvičovať. Na druhom konci trávniku som videla Marka. Na atletiku chodí očividne s kamošmi. Ale moc sa s nimi nebaví. Potriasla som hlavou.

-Hmm nejako moc sa po ňom kukáš. Vieš že chodí na našu školu? A pomaly každá baba z atletiky ho chce. Nejak sa tu roznieslo že dnes ste sem šli spolu.

-Čo? Kto to rozšíril ? Ježiši .. Nechcem ho..

Posledný krát som sa naňho pozrela. Dala som si pár koliečok na rozklusanie a uvoľnenie. Prvý beh bolo 60 metrov. Väčšinou som prvá. Nemám sa čoho báť ak to zabehnem ako vždy. Niekto ma chytil za plece. Otočila som sa. Rozšírili sa mi zreničky. Mark.