Kaviareň

199 24 5
                                    

Už som skoro bola na zastávke a rovno pred očami mi ušiel bus.Rozhodla som sa, že nepôjdem do školy, lebo to by sa už neoplatilo, pretože ďaľší bus išiel až za hodinu.Cestou domov som stretla Toma..fajčil cigaretu.,,Ahoj"pozdravila som sa mu trochu zahanbene.,,Čau..Nezajdeme do kaviarne?"navrhol.,,Určite.Veď aj tak sa už nikde neponáhľam.Rodičia si myslia, že som v škole."

V KAVIARNI
Tom nám objednal čaj.Keď nám to doniesli bolo tu trápne ticho...,,A ty si prečo nešiel do školy?"začala som trochu nudnú tému.,,No ja som..no mne..no...nechcelo sa mi."koktal..a prišiel mi nejak divný..

TOM
,,No ja som..no mne..no...nechcelo sa mi."začal som koktať.Bol som z nej trochu nervózny.Bola tak pekná.Len sa bojím, že ona ma nechce.Konečne nájdem také dievča, ktoré sa mi páči a je môj typ...
Zrazu som niečo zacítil..,,Fuj, cítiš to?.."

CARA
Do riti..začalo mu niečo smrdieť..asi viem čo to je..,,Prepáč, musím si odskočiť.."
Myslel si, že som išla na záchod, ale normálne som skočila do supermarketu, čo bol našťastie blízko.Išla som si kúpiť žuvačky, lebo som si ráno neumyla zuby.Vybrala som tú najlepšiu na zakrytie zápachu z úst.Extra silná príchuť, mentolová.Prišlo mi to trochu divné sa vrátiť so žuvačkou, keď som ju predtým nemala.A keby som si ju vybrala, tak by aj tak zistil, že pre čo som išla, lebo by to cítil..Ale nemám na výber..Rýchlo som žuvala žuvačku, aby som si tú vôňu a sviežosť dala do úst.Potom som ju odhodila do koša a vrátila sa naspäť.Prepáč, že to toľko trvalo."tvárila som sa nervózne, lebo som sa obávala že to zistí..

TOM
Vrátila sa naspäť asi po 5 minútach.Ospravedlňovala sa, že to veľmi trvalo.Pritom tam bola celkom krátko.Zase som niečo zacítil..tentokrát vôňu.Bola to...už viem...žuvačka! Chudinka..smrdelo jej z úst, tak si išla dať žuvačku..tváril som sa, že o ničom neviem, aby sa necítila trápne..nechal som to tak.Po asi 10-tich minútach kecania sme sa rozhodli, že sa rozlúčime a pôjdeme domov.Ešte predtým ako sme išli domov, sme si vypýtali telefónné čísla.

NESKÔR
Domov som prišla okolo 11tej.Rodičia boli v práci a sestra doma.Od rána som nič nejedla a odvtedy som dosť vyhladla.Išla som si dať jablko, keď vtom som uvidela na zemi ležať Kathrine...(trz som to uz napisala spravne :D..a takto to odteraz budem pisat),,Bože, Kathrine..čo ti je?Prečo ležíš na zemi?"
,,Ja...neviem"
Pozrela som sa na linku a potom mi to došlo.Alkohol.,,Ty si pila?Veď máš iba 14!" I keď ja som pila tiež..a to som iba o rok staršia..Ale chcela som byť zodpovedná sestra..a nechcela som aby bola jak ja..Zobrala som ju a položila ju na posteľ do jej izby.Zakryla som ju paplónom a čakala kedy vytriezvie.No nie že som čakala...ale rodičia sa vrátia až večer okolo 17-18 takže v pohode..Chvíľu som pri nej sedela.. až dovtedy, dokým mi nezapípal mobil, že mám novú správu.Išla som do obývačky a prečítala od koho je a čo napísal/a.Ale už som asi tušila kto to je, Tom.

Ale ten to nebol...neznáme číslo..a písalo sa tam:,,Môžeme sa niekedy stretnúť?Najlepšie tento týždeň."

Beautiful Or Painful Love?Both.Where stories live. Discover now