FOOLS || l.s. - slovak

I.

Louis cítil ako mu prudko búši srdce a zťažka dýcha. Stál v zákulisí súťaže a snažil sa kontrolovať množstvo nádychov a výdychov. Nedať najavo nervozitu.

Potili sa mu ruky.

Vedľa neho stáli Harry, Liam, Niall a Zayn a keď sa na nich pozrel, zdalo sa mu, že vidí pokojné tváre. Nič z toho čo prežíval on.

Zayn si pohmkával melódiu piesne, ktorú spievalo dievča na pódiu a Niall sa rozprával s Liamom. Vyzerali normálne a Louis si pomyslel, ako môžu byť takí pokojní. Ale jeho nervozita mu zatienila oči a tak si nevšimol, ako sa Harrymu trasú ruky, ako Liam poklopkáva nohou po podlahe alebo ako sa Zayn párkrát zhlboka nadýchol.

Všetko čo na čo dokázal sústrediť bolo hučanie v jeho hlave.

Dievča na pódiu dospievalo a ďaľšiu vec, ktorú mohli počuť bol aplaus divákov. Poskočilo mu srdce.

Boli na rade.

Kým porotcovia rozprávali a hodnotili jej výkon, oni boli zavedení zozadu k pódiu odkiaľ mali vyjsť. Prešla minúta, dve a vzápätí moderátor ohlásil ich meno. Svetlá boli stlmené, oni pevne držali v rukách mikrofóny a v sále nastalo ticho. Louis počul ako dýcha. Rýchlymi krokmi sa dostali na svoje miesta na pódiu a prešla akoby len sekunda, kým sa rozoznela hudba a reflektory sa rozsvietili.

Svetlá reflektorov sa nikdy nezdajú také jasné z hľadiska. Keď je človek na javisku, ostro mu svietia do očí a je ťažké niekoho rozpoznať v dave. A tak, keď sa svetlá rozžiarili, cítil, že ho oslepili a on nevnímal nič iné len štyroch chlapcov neďaleko od neho.

Čas plynul a oni spievali. Spievali ako najlepšie mohli. Prišiel refrén a svetlá boli jasnejšie a hudba hlasnejšia a niekde v tom momente sa Louis cítil ľahšie ako kedykoľvek predtým. Jeho nervozita sa rozplynula vo vzduchu a strach sa premenil v prach.

Cítil sa nekonečne.

Cítil sa akoby mohli vyhrať súťaž .

.

Súťaž nevyhrali.

A boli sklamaní, obviňovali samých seba z toho, že nepodali lepší výkon a želali si, aby mohli vrátiť čas. Ale prešli tri dni a oni práve sledovali západ slnka a zdalo sa, že na tom prestalo záležať. Sklamanie z nevýhry sa stratilo vo zvuku smiechu.

Harry sedel vedľa Louisa na záhradnej sedačke a ostatní naokolo nich.

,,Toto nie je koniec, že?" Všetky hlavy sa otočili k Louisovi, pretože on ako jediný vyslovil otázku, ktorú všetci odkladali.

,,To, že sme nevyhrali...nerozpadávame sa, však?"

Otázku nasledovalo ticho, ktoré nakoniec prerušil Niall slabým smiechom.

,,Prečo by sme sa mali? To, že sme neuspeli tam neznamená, že neuspejeme niekde inde."

Popravde, ani jeden z nich netušil ako budú pokračovať . Ale momentálne na tom nezáležalo. V teplom večernom vzduchu nezáležalo na ničom väčšmi, ako na prítomnosti.

Hanna