FOOLS || l.s. - slovak

II.

Leto toho roku prišlo náhle. Zo dňa na deň sa ovzdušie prudko oteplilo a v popoludňajších hodinách sa teploty šplhali až k tridsiatim stupňom.

Nebolo pochýb o tom, že chlapci z One Direction to mali po tieto dni ťažké.

Len nedávno nahrali svoju úplne prvú, debutovú pieseň, a keďže záujem o ich hudbu neuveriteľne narastal, teraz sedeli zavretí v štúdiu a makali na celom albume, pričom tieto horúčavy im na pohode príliš nepridávali.

Louis často spomína na začiatok. Na týždne prežité v Xfactore, na tú neskutočnú radosť keď mohol byť súčasťou skupiny, ktorú vytvorili ostatní chalani.

Niekto by si pomyslel, že on ako najstarší z nich by mohol mať navrch, ale vôbec to tak nebolo.

Keď spievali, to Louis vždy stál na boku, utiahnutý a tichý, strácal sa medzi ostatnými chlapcami - medzi Liamom vyvinutým až príliš dobre na svoj vek, medzi Zaynom, ktorého tmavý vzhľad dostával na kolená všetky dievčatá. Strácal sa medzi roztomilým blonďavým Niallom s krivými zubami a modrými očami. No najviac zo všetkých sa Louis cítil menejcenný a nie-dosť-pekný pri kučeravom Harrym so zelenými očami, jamkami v lícach a rozkošným úsmevom.

To on, Harry - najmladší z nich mal vždy energiu a chuť viesť ich.

Louisa chalani brali ako nenápadného člena skupiny, kto ostatných stále zabával a nebál sa urobiť so seba blázna za cenu dobrej nálady ostatných členov skupiny.

Zdalo sa, že nikoho nezaujíma, že za tým smiechom sa skrýva zlomená osoba.

Jeho láska k Harrymu mu opantala myseľ a zviazala dušu a tak nečudo, že sa vtedy rozhodol všetko zakrývať smiechom.

Ale pred týždňom to v ňom vybuchlo. Nepremyslene sa Harrymu priznal, a teraz musel znášať dôsledok.

Nieže by ho Styles jasne odmietol. No ani mu nedal nádej. Neprehovoril s Louisom ani slovo, vyhýbal sa jeho pohľadom a po celý čas sa snažil nespadnúť do situácie "ja a on", ako to v duchu nazýval.

Nikto nemohol vedieť, že k Louisovi cíti niečo veľmi podobné ako on k nemu.

Raz, ďalší horúci deň, chalani pracovali na najnovšej pesničke a zdeptaný Louis pokazil svoje sólo.

Tesne potom, ako na neho Liam nekontrolovane nareval, a spolu s Niallom treslol dverami a vypadol zo štúdia, sa Zayn opýtal Louisa: "Kamoš, čo je s tebou, posledné dni?"

Harry potichu sedel v kúte a balil si papiere. Alebo sa aspoň snažil, aby to takto vyzeralo, ale v skutočnosti pozorne počúval každé jedno slovo, ktoré malo vyjsť z Louisových pier.

"Čo by malo byť, Zayn?" pokúsil sa ho obísť, no on ho nepustil: "No tak. Mne to môžeš povedať," vyhlásil.

"Teraz nie, Zayn," povedal Louis pevne a sadol si naspäť na stoličku.

Zayn zažmurkal. Nechcel na Louisa tlačiť. "Dobre, Louis. Keby si si to rozmyslel, vieš, kde ma nájdeš," a žmurkol na ňho.

To bol moment, kedy Harry vyštartoval.

"Čo si to dovoľuješ?!" oboril sa na Zayna.

"Čo ako?!" zamračil sa inak mierny Zayn a prudko odstrčil Harryho, ktorý sa k nemu priblížil až príliš, "ak si si nevšimol, Louis je nešťasný! Alebo teba iba trápi, prečo nás už nezabáva tak, ako kedysi?"

"Myslíš, že som taký necitlivý? Aspoň mu nedávam takéto návrhy, ty idiot!" skríkol Harry nahnevane.

"Takto ho nevolaj," povedal potichu Louis a Zayn v tom istom momente prekvapene zvolal: