XVII.

493 42 4
                                    

Niekoľko mesiacov strávili filmovaním. Bolo ťažké to udržať ako tajomstvo pred fanúšikmi, najmä v období, keď sa všetky média sústreďovali na Harryho a jeho vzťahy. Možno aj niečo tušili, no konečný výsledok zostal utajený, dokonca aj pre piatich chlapcov. A tak, keď konečne nadišla chvíľa, keď im malo byť pripomenuté ich úsilie, to ako sa prehrabávali v starých spomienkach a navštívili miesta, na ktoré skoro zabudli, cítili zvláštny pocit zadusťučinenia a vzrušenia.

Keď bolo po všetkom, ich celý príbeh zostal na plátne, kde po čase zapadne prachom a kde sa k nemu môžu hocikedy vrátiť, odobrali sa domov. Do ich domovov, ktoré utvorila sláva a ktoré sa nechádzali kilometre do ich skutočného rodiska.

Prezerať si staré fotogarfie alebo len tak spomínať je zvláštny pocit. Môže byť naplnený šťastím alebo smútkom, ale častio je v ňom niečo z oboch, pretože sa pozeráme očami, ktoré si zvykli na nové veci, na niečo, čo sme zanechali za sebou v minulosti na k ceste k miestu, kde sme teraz.

Niet divu, že po premiére sa všetkých tisli slzy do očí, Zaynovi, Niallovi, Liamovi, Harrymu a Louisovi, ale sú to najmä rodičia, pre ktorích je žaťké pozerať sa na to, ako ich deti vyrástli. Ten večer bol preplnený tými najintenzívnejšími emóciami ľudí, ktorí s nimi stáli na ich ceste k úspechu, fanúšikovia, rodina, priateľký a kamaráti. No večer sa skončil a všetky odišli domov k svojim milovaným.

Louis tam chvíľu stál a všetkých pozoroval, keď k nemu prišiel Liam a jeho novou priateľkou, aby sa rozlúčili.

Nikdy k tomu neprišla reč, pretože čas ubiehal rýchlejšie akoby mal a z mesiaca sa stali dva, no náhle, ako Liam a Sophia odišli, jeho myšlienky zablúdlili k ich rozhovoru spred Vianoc.

,,Louis,stalo sa niečo?" spýtal sa ho Harry,keď sa viezli autom.

,,Nie.Prečo?"

,,Vyzeral si zamyslený,tak som..."

,,Ach,nie. Len som rozmýšľal o...všetkom. Ako rýchlo sa veci zmenili, vieš? Ako Liam rozprával o Danielle, ako veľmi sa milovali a tak,"

,,Aj ja som si myslel, že im to vydrží večne,"

,,No, zrejme je to takto lepšie,"

Harry prikývol.

Či už to Louis myslel úprimne alebo nie, všetky jeho myšlienky na starú lásku zmizli v momente, keď vystúpili z auta a ich obvial letný vánok, ktorý myšlienky odniesol preč.

Nemalo zmysel sa zamýšľať nad niečím strateným alebo nad tým smútiť. Jednoducho išli ďalej a ďalej a problémy zostávali za nimi akoby boli príliš slabé aby dokázali poraziť piatich chlapcov. Piati chlapci stáli na vrchole sveta a ich žiara bola tak oslepujúca, že často videli len seba navzájom, obklopených v šťastí a ruchu, kde sa mohlo sa hocičo. Potkýnali sa a rýchlo vstávali, nestíhajúc zo seba oprašovať prach, ale na tom nezáležalo. Stále na vrchole sveta a hoci bol život hrozný, nemohol byť lepší.

Neskôr, v hlbokej noci sa Zayn zobudil z bezsenného spánku a pohľad uprel na jeho snúbenicu, ktorá ležala po jeho boku. Prsteň na jej prste sa ligotal vo svetle mesiaca a jej pokojná tvár mu dodávala istotu do budúcnosti. Pritiahol si ju bližišie do náručia a pomyslel si, že všetká tá bolesť bola tohto hodná.

V tom istom meste Harry a Louis takisto ležali bok po boku a snívali, nevedno o čom.

A ak by ich láska bola príbehom nejakého románu alebo romantického filmu, teraz by bol perfektný čas na ich šťastný koniec.

Hanna

FOOLS || l.s. - slovakWhere stories live. Discover now