FOOLS || l.s. - slovak

III.

Bolo krátko po destiatej, Louis sedel vonku na balkóne svojho bytu a pozeral sa na hviezdy. Hoci bola noc, stále bolo dosť horúco, čo bolo na Londýn dosť nezvyčajné, ale jemu to neprekážalo.
Premýšľal o Harrym a o tom, čo sa medzi nimi stalo. Alebo skôr nestalo.
Rozmýšľal o Harryho dôvodoch, prečo sa rozhodol zostať v ústraní a zatiaľ ich vzťahu nedať žiadnu šancu. Na jednej strane ho chápal. Predsa len, je od neho takmer o dva roky mladší, možno na tieto veci jednoducho ešte nie je pripravený. A možno si donedávna myslel, že je heterosexuál, a city, ktoré začal cítiť k mužovi ho proste vydesili.

Louis si povedal, že urobil dobre, keď nechal Harryho pocitom voľný priebeh a napokon sa to ukázalo ako najlepšie riešenie, pretože jeho mlčanie zahnalo Harryho do kúta a napokon to nevydržal, a musel ho sám vyhľadať.

A tak zašiel za Louisom. Pred časom, keď ešte medzi nimi bolo všetko v poriadku a boli len kamaráti, Louis mu daroval kľúče od svojho bytu, čo Harrymu teraz veľmi vyhovovalo. Nehlučne otvoril dvere a vstúpil do obývačky. Nikde však Louisa nevidel, a tak napokon zašiel až na balkón. Tušil, že presne tam ho nájde. A naozaj. Vyzeral dosť vtipne, pretože hoci mal na ušiach slúchadlá a veselo pohopkával nohami do rytmu hudby, zároveň si poťahoval z cigarety, snažiac sa vyzerať drsne. Ako tam Harry stál a pozeral sa naňho, uvedomil si, že jeho srdce zalial príval lásky.

Potichu podišiel bližšie a po chvíľke váhania položil dlaň na Louisovo plece. Ten ustrnul. Harrymu napadlo, že sa možno zľakne, ale on len potichu skonštatoval: "Teraz chcem byť sám, Styles."

"Č-čo?!" zavrčal Harry a presunul sa pred Louisa, "ako si vedel, že som to ja?"
Louis sa šibalsky usmial. "No, nepoznám nikoho ďalšieho, komu by som dal kľúče, ani nikoho, kto má také veľké ruky, a už vôbec nie niekoho, kto vonia ako zmes mužskej voňavky a dámskeho dezodorantu..." Teraz Harry prudšie vyjadril svoj nesúhlas, a okrem toho dosť očervenel.

"Odkiaľ vieš, akú vôňu používam?" podráždene sa spýtal.
"Nevzrušuj sa, Styles. Používam takú istú," vyceril zuby v širokom úškrne a postavil sa.

"Prečo ma takto voláš?" frustrovane sa spýtal Harry po chvíľke napätého ticha.
Louis sa širšie usmial. Vyzeralo to, že ešte dnes dostane Harryho presne tam, kde ho chce mať.

"A ako by som ťa mal volať?" podišiel k nemu a jemne sa o neho oprel. Teraz stáli nos pred nosom. Zatiaľ, čo sa Harry snažil odstúpiť, na Louisovej tvári sa objavil víťazoslávny výraz. "Harry... Edward... Styles," povedal zastretým hlasom, a s každým slovom sa po kroku k Harrymu približoval. Keď už stáli nalepení na seba (a na stenu), Louis priložil svoje pery k jeho ústam. "Tak sa predsa voláš, nie?" a Harry bol v úplnom vytržení z toho, ako sa Louisove pery obtreli o tie jeho pri každom slove.
Už to nevydržal.

Prudko sa obrátil, otočil Louisa tak, aby bol k stene pritlačený on, a potom ho vášnivo pobozkal.
Louis s bozkom váhal, a nie len preto, že by sa mu nepáčila pozícia, do ktorej ho Harry dostal.
Lenže ten bol trpezlivý. Louis by nikdy nepovedal, že už má takéto skúsenosti s bozkávaním.

Pomaly, melodicky, Harry búral Louisov odpor. Ten sa nevydržal dlho ovládať. Zamotal si ruky do Harryho kučier, bokmi sa k nemu pritisol a jednu nohu si omotal okolo neho. Perami však stále nehýbal. Bol rovnako tvrdohlavý, ako Harry.

Ten bol - mimochodom - po reakcii Louisovho tela celkom divoký. Dráždila ho už len chuť Louisových pier a tá aróma cigariet, balzamu na pery, mentolového cukríka a ešte niečoho, čo Harry nedokázal idenfikovať. Kolenom rozkročil Louisove nohy a začal sa obtierať o jeho rozkrok. Bojoval s túžbou pritisnúť svoju ruku presne na to miesto, a tak sa k nemu aspoň pritisol nadoraz, jednou rukou zvierajúc jeho zadok, druhou mu žiadostivo prechádzal po chrbte. Jeho jazyk sa vášnivo tlačil na Louisov, pery sa triasli z toho vytrženia, a keď sa zdalo, že Harry ho už nezlomí, zrazu začal spolupracovať.

Všetku svoju potláčanú túžbu Louis preniesol do toho bozku a zasypal Harryho každým jedným pocitom, ktoré sa v ňom začali hromadiť už pred mesiacmi.

Keď bol bozk za hranicami spaľujúcej vášne, a zdalo sa, že viac ho nabiť energiou už nemôžu, Louis od Harryho ustúpil. Nieže by to išlo ľahko, ale rozhodol sa, že dnes večer nezájdu ďalej, ako je potrebné. Majú predsa dosť času - na všetko.
Harry sa otriasol a jeho rozšírené zreničky túžobne prechádzali po obrysoch Louisovho tela.

"Dýchaj, Styles!" zasmial sa.
Harry sa zamračil. "Zjavne... si zo sebou veľmi spokojný," zakoktal a pokúsil sa k nemu priblížiť, no Louis položil svoju malú dlaň na Harryho hruď a trpezlivo ho odtisol. "Aj som," usmial sa. "Ak dovolíš, idem na wécko," dráždivo sa o neho obtrel a pokúsil sa obísť ho.
Harry zavrčal. "Idem s tebou," vyhlásil, napoly šialený od túžby. Louis sa zasmial a ten zvuk Harryho zrážal na kolená.
"To nebude potrebné," žmurkol.
Harry ho chytil za ruku. "Pomôžem ti," uškrnul sa, veľavravne zízajúc na hrču v Louiosvých úzkych džínsoch. Ten sa ani nesnažil zakryť ju, vediac, že Harryho voľné teplákové nohavice skrývajú presne to isté. Bol zvedavý, ako si s tým poradí on.
"Zaobídem sa," nadvihol obočie a posledný krát na Harryho vyzývavo žmurkol. Takmer, akoby dúfal, že ho strhne do svojej náruče a do tej kúpeľne ho odnesie sám.
Harry bol však zaťatý, a rozhodol sa nechať Louisa odísť.

Po polhodine Louis sedel na Harryho kolenách presne na tom istom balkóne, a hviezdy počítali spolu.

Layla