FOOLS || l.s. - slovak

VI.

Keď Louis počul jemné zaklopanie na dvere, ustrnul.
Kdesi v kútiku duše si myslel, že Harry sa zľakne takejto priamej výzvy - ale on prišiel.

Na druhej strane dverí Harry nervózne podupkáva nohou po podlahe, a čaká, kým mu Louis otvorí.
Trvá to pridlo. Práve mu napadne, že Louis si z neho iba vystrelil, no v tom sa dvere otvorili.
A Harrymu sa naskytne ten najkrajší pohľad, aký mal za svoj život možnosť vedieť.
Otvorí mu Louis oblečený len v sivých pyžamových gatiach, ktoré mu vysia príliš nízko.

Harry si ho začal vyzývavo prezerať. Bol to ten dôkladný pohľad, z ktorého dievčatá zaleje rumenec. Očami pomaly prechádzal po Louisových nohách a zastavil až na jeho hrudi. Bol opálený a dosť dobre sa mu črtalo brušné svalstvo. Harry sa usmial a prešiel očami vyššie, prezeral si Louisove pery, a nakoniec sa mu zapozeral do modrých očí, do ktorých mu zvodne padali pramene strapatých vlasov. Keď sa na Harryho šibalsky usmial a okolo očí sa mu vytvorili rozkošné vejáriky vrások, mal čo robiť, aby si ho rovno nepritisol k sebe a vášnivo sa na neho nevrhol. "Už si skončil?" opýtal sa.
"Takmer," vyhlási Harry a znovu sa zapozerá na tie rozcuchrané vlasy.

Louis sa ušknie. Trpezlivo čaká a čas využíva na to, aby si aj on Harryho poriadne prezrel, rád, že Harry si vôbec nevšimne, že aj Louisovi sa páči, čo vidí.
Harry vyzerá nádherne. Louis vie, že o mužoch sa to nezvykne hovoriť, ale je to pravda. Má na sebe úzke tmavé nohavice a čierne športové tričko, ktoré zdôraznuje jeho hrudné svaly a širšie ramená. Louis si všimne, že v posledných mesiacov dosť podrástol. Teraz sa týčil trochu nad ním. Hlboké zelené oči mu v tme žiarili, rovnako ako biele zuby, ktoré práve vyceril v širokom úsmeve, keď si všimol, že Louis si ho prezerá. Jeho kučeravé vlasy sa mu zdali tmavšie ako pred pár týždňami, a tiež trochu podrástli. Boli husté, rozstrapatené, čo im dodávalo objem a obtočené okolo Harryho tváre. Louis sa ich zatúžil dotknúť.

"Pozveš ma ďalej, Lou?" ozval sa Harry po pár ďalších sekundách vzájomného obzerania sa.

"Nech sa páči," usmeje sa a nechá ho prejsť okolo seba. Harry mu nezabudne vytiahnuť nohavice trochu vyššie.
Ako sa jeho prsty jemne obtrú o jeho chrbát a boky, Louis zalapá po vdzuchu.
"To, aby si ma zbytočne... nedráždil," zašepká mu do ucha vzrušeným hlasom, zozadu sa k nemu pritisne a jemne ho svojimi veľkými dlaňami pohladká po plochom bruchu.

Louis zapiští, vykrúti sa spod Harryho a uteká do spálne, pričom takmer spadne, keď sa jeho bosé nohy šmyknú na drevenej podlahe. Vyrovná to a vyskočí na posteľ, kde sa nakoniec zahrabe do prikrývok a potichu zafuní.
Harry sa musí smiať. Ešte nevidel takto sa správať takmer dvadsať ročného muža. Louis mu pripadá taký zlatý, že netúži po ničom inom, ako pritúliť sa k nemu. V chodbe si z nôh skopne topánky, narýchlo zavesí svoju čiernu koženú bundu na vešiak a ponáhľa sa za ním.

Keď uvidí to roztomilé klbko na posteli, na chvíľku zaváha, no potom si ľahne k nemu a objíme ho okolo pása. Pritisne si ho k hrudi a druhou rukou mu trpezlivo odhŕňa perinu z tváre. Keď na neho vykuknú Louisove oči, Harry zalapá po dychu. Váhavo prejde prstom po oblúku Louisovej spodnej pery, pričom zúrivo hryzie do tej svojej.

"Takže," začne, "čo by si chcel robiť?" Harryho chrapľavý hlas privádza Louisa do vytrženia, nehovoriac o prste na jeho pere, no nedá na sebe nič znať.
"No, ja som chcel spať." zahrabe sa hlbšie do prikrývok a otočí sa k nemu chrbtom. Po chvíli sa ospalo opýta: "A ty, Harry?"

Všetko, na čo sa Harry zmôže, je jemné, nesúhlasné zachrapčanie, či akési odfrknutie, vychádzajúce hlboko z jeho hrude.
Louis sa potichu zasmeje a Harry si porazenecky vzdychne.
"Louis," prehovorí mierne podráždene, "naozaj si myslíš, že takto zaspím?"