Koncom februára 2015 sa Louis rozhodol navštíviť Eleanor.
Už to bolo dlho, čo spolu vôbec neboli, iba ak pár krát nafotili nejaké "zamilované" fotky.
Tentokrát sa však stretli naposledy - Louis sa rozhodol ukončiť to oficiálne.
"Ahoj," privítala ho Eleanor s prekvapene zdvihnutým obočím, keď zaklopal na byt, v ktorom nebol už tak dlho.
"Čo by si chcel?" zamračila sa.
"Ja... no, nepozveš ma dnu? Chcel by som sa tebou porozprávať."
"Hm... dobre," zamumlala a otvorila dvere dokorán. Potom ho zaviedla do obývačky, ponúkla ho sódou a keď si sadli na gauč, Louis začal rozprávať:
"Vieš, chcel som..." nervózne si prehrabol vlasy rukami.
"Tak to už povedz," vyzvala ho netrpezlivo.
"Dobre. Takže, ide o to, že..." na chvíľu sa odmlčal a potom rýchlo vyklopil: "Povedal som tým nad nami, že sa s tebou chcem oficiálne rozísť."
"Teda..." zahabkal, "tak, aby to vedela... hm, verejnosť."
Eleanor zavrčala.
"Ale čo?! S Harrym ti to už nejde? Už nehrozí, že by ste vytvárali podozrenia?"
Louisove pery vytvorili tenkú, prísnu čiarku. Na čele sa mu vytvorila vráska a napokon drsným hlasom povedal: "Nie, myslím, že nehrozí. A nemusíš na mňa tak štekať."
Eleanor šokovane vytreštila oči.
Jej tiché slová teraz zneli oveľa hlasnejšie ako krik.
"Ja nemusím štekať?! Ja, ktorá som tu sedela, zatiaľ čo si si s ním užíval?"
"Mala si veľké výhody," skočil jej Louis do reči, narážajúc na peniaze, ktoré dostala; ale ona ho ignorovala.
"Ja, ktorá som musela tolerovať útoky na moju osobu od tých vašich šialených fanúšičiek?!"
"Nevolaj ich šialenými!" zvolal Louis rýchlo ale ona stále pokračovala:
"Ja, ktorá som-" hlas sa jej zlomil, "ťa milovala a čakala na teba ale ty si neprišiel." dokončila šepotom a vzlykla.
"Eleanor," oslovil ju a váhavo ju pohladil po líci, "prepáč," povedal a myslel to úprimne.
"Nie!" odtisla jeho ruku.
"Po tom všetkom nepotrebujem, aby si ma ľutoval!"
"Prepáč." zopakoval.
"Zabudol som, ako sa správať k ženám," usmial sa.
Na chvíľku stíchli a potom Louis povedal: "Vieš, že som to takto nechcel."
"Súhlasil si s tým," vypľula zo seba.
"Už dávno som to oľutoval," odpovedal Louissmutne.
"Nezaslúžila si si to - ale teraz je koniec. Dávam ti... slobodu."
Eleanor zo seba vydala čosi medzi vzlyknutím a smiechom.
"Úprimne povedané, neviem, či sa po tomto budem ešte niekedy cítiť slobodná."
"Budeš. Sľubujem," povedal muž, ktorého tak dlho kryla.
A napokon do tretice: "Prepáč."
A tentokrát mu odpustila.
"Bude to dobré, Louis. Už sa preto netráp. Vážim si, že si za mnou prišiel," povzdychla si.
A potom si spomenula na jeho výraz, keď sa spýtala na Harryho.
"Ty ho ešte stále ľúbiš, však?" spýtala sa nežne.
A Louis nezávahal:
"Myslím, že som nikdy neprestal."
Veta zostala visieť vo vzduchu.
"Aj on ťa ľúbi, vieš to, však?" opýtala sa.
"A ty to vieš odkiaľ?" zasmial sa Louis.
"Ver mi," zdvihla obočie, "všetci to vedia."
"No, tak toto si mi zrovna nemusela pripomínať..." zamumlal Louis a potom sklamane dodal: "Ale už s ním nemôžem byť. Niečo sa... pokazilo. Skrátka je to príliš komplikované," sklonil hlavu a zotrel si zatúlanú slzu.
"Podstatné je, že ho navždy budeš mať tu," dotkla sa mu hrude, na miesto, kde sa mu trepotalo splašené srdce.
Potom sa potichu zodvihla a venovala mu posledný pohľad.
Odišla z obývačky a nakoniec si z poličky zobrala kabelku a kabát, rýchlo sa obula a odišla z bytu, nechávajúc Louisa v jeho vlastnej bolesti.
Layla
YOU ARE READING
FOOLS || l.s. - slovak
Fanfiction"Harry," osloví ma, pozerá sa na mňa ľadovými očami, ktorým zakázal prejaviť akékoľvek city. A ja neviem uhnúť pohľadom, aj keď sa snažím. "Musím ti niečo povedať." A potom, aj keď ešte nie je čas, viem, že to príde. Presne viem, čo povie. "Je to u...
