FOOLS || l.s. - slovak

XIV.

Keď si Louis myslel, že všetko sa pomaly vracia do normálu, niečo sa opäť pokašľalo.
Do krvi sa pohádal s Harrym. Boli chvíle, keď mal chuť na neho skočiť a rozdať si to s ním v nejakom tmavom kúte, no častejšie sníval o jeho objatí. Túžil znovu počuť Harryho láskavé slová, venované len jemu. Cítiť jeho pery na svojich... Louis na to nemohol ani len myslieť.
Bolo pre neho čoraz ťažšie byť v One Direction a predstierať, že k Harrymu nič necíti. Avšak, stále si to vedel užívať. Našiel zmysel života. Už vedel, čo je jeho poslaním. Získal troch najlepších kamarátov, ktorí mu boli viac, ako bratia, po ktorých zvykol túžievať za svojich chlapčenských čias. A získal Harryho. Hoci už nebol s ním, stále bude tak akosi jeho, a Louis to vedel.

Nezostalo to len pri tom, že Harry bol Louisov prvý chlapec. Že si vzal to, čo potreboval a potom zmizol. Nie, Harry tu pre neho stále bol, hoci nedokázali byť ani kamarátmi, lebo ich to k sebe stále ťahalo.

Týždeň po novom roku to Louis nevydržal a zúfalo sa opýtal Harryho, ako mu to ide s Taylor.

"Dobre," nadvihol Harry odbočie, nevediac, čo iné by mohol odpovedať na takú otázku.
"Aha," reagoval Louis, "takže ti toleruje tvoje -ako to nazvať- úlety za inými?"
"Och, a ozaj," pokračoval, "vie o tvojej orientácii?"
"Louis," prehovoril Harry varovne.
A po chvíli: "Čo by si chcel počuť?"

"Tak napríklad, či si ju už dostal do postele?"
Harrymu zasvietili oči. Louisove otázky mu šli na nervy, a tak mu odpovedal rovnako britko: "No jasné. Nevieš si predstaviť, aká je dobrá."
A potom po sebe začali vrieskať, vyčítajúc si omyly z ich spoločnej minulosti.
Ostatní chlapci radšej rýchlo vypadli z miestnosti, v ktorej skúšali spievať nejaké iné pesničky, aké boli žánrovo tie ich, a nechali tých dvoch, nech si to vyriešia sami.
K ničomu však nedospeli.

Po chvíli vzájomného obvinovania, dychčajúc od vyčerpania, stíchli.
Atmosféra v miestnosti ani nemohla byť hustejšia. Bola nabitá hnevom a, ako si obaja museli priznať, aj vášňou.

V rovnakej sekunde, keď si to Harry namieril k Louisovi, on spravil dva kroky k nemu.
A tak zrazu stáli tvárou v tvár.
Harry si nemohol pomôcť, začal zízať na Louisove pery. Keď spýtavo zdvihol svoj zrak na jeho oči, Louis si ho zrazu prudko pritiahol k sebe. Schmatol ho za kučeravé vlasy a pritisol si ho k perám. Avšak nepobozkal ho, len čakal, ako bude reagovať.
Nemusel vyčkávať dlho.
Harry ho pomaly pobozkal. Ich pery našli jedny druhé a zapadli do seba.
Spočiatku sa bozkávali len nežne, opatrne, no po chvíli vášeň vyburcovali do krajnosti.

Harry Louisa zodvihol a, zvierajúc jeho zadok, prirazil si ho k rozkroku.
Louis neváhal ani sekundu a omotal si nohy okolo Harryho bokov. Boli skutočne zohratí.
Harry ho položil na klavír v rohu miestnosti a začal sa o neho obtierať. Zúrivo bozkával jeho krk a Louis len slastne vzdychal. Keď ho Harry uhryzol, odpoveďou mu bolo potiahnutie za vlasy. Zbožňoval, keď to Louis robil.

Boli by pokračovali ešte ďalej, lenže Harry to nevedomky pokazil, keď vydýchol: "Louis, vieš, že chcem len teba."
A Louisovi sa hneď vrátila sila. Odstrčil od seba Harryho šmátrajúce ruky, zoskočil a vlepil mu facku.
"Áno?" vyštekol, "Tak prečo potom beháš za tou štetkou?Prečo o mňa nebojuješ?!"
"Pretože," vydýchol Harry, ani sa nepozastavil na Louisovou prezývkou a pokračoval: "je to medzi nami komplikované."
"Aha. Takže namiesto toho, aby si to riešil, ti stačí trtkanie tej ženskej. Hm. Dobre vedieť."
Harrymu z očí šľahali blesky. "Prestaň, Louis!"
"Dobre, skončil som." vyhlásil Louis, šmaril do Harryho svoje vlastné tričko, ktoré mu stihol vyzliecť, a utiekol z budovy.

Layla