FOOLS || l.s. - slovak

XXVI.

Prešlo už veľa týždňov odvtedy, čo Zayn odišiel a na verejnosť prenikla informácia, ktorá všetkých šokovala.
Louis Tomlinson, najstarší a donedávna najspoľahlivejší člen One Direction sa v mal už onedlho stať otcom.

Harry bol šokovaný, stratený vo vlastnej bolesti a vyhýbal sa Louisovi ešte viac ako dovtedy.
Ten vždy túžil po dieťati, ktoré by vychovával spolu s Harrym, nie po niečom, čo malo byť potomkom ženy, ku ktorej nič necítil.
Bol to jediný, jediný raz, čo Louisovi praskli nervy, opil sa a vyspal sa s prvou ženou, ktorá mu prišla pod ruku. Toto boli následky, ktoré by nečakal ani v najhoršom sne.

Postupne si všetci zvyšní členovia skupiny uvedomili, že od tohto bodu už všetko speje k neodvratnému koncu.

Raz, večer po jednom z posledných koncertov, sa chalani rozhodli, že pre verejnosť vyhlásia minimálne ročnú pauzu a kým všetky roztrieštené časti skladačky nezapadnú späť na svoje miesta, nedajú sa znova dokopy. Stále tú prácu milovali, no nie takto - zničenú spomienkami.

Vlaste, tú vec s pauzou do nich už mesiace pred tým natlačil manažment, no štyria chlapci trvali na tom, že v konečnom dôsledku to bude ich rozhodnutie.

Na konci tohto teplého, jarného večera opäť nastala chvíľa, keď Harry ostal s Louisom sám. Teraz, keď ich bolo o jedného menej, sa to stávalo oveľa častejšie.
Napätie medzi nimi bolo príliš veľké, aby takéto situácie vyhľadávali. Spočiatku sa snažili vrátiť sa k starému dobrému kamarátsvu, avšak keď sa prevalila táto vec, znova sa oblúkom vyhýbali jeden druhému.

V ten večer Louis rozhodol neutiecť ale prehodiť s Harrym - možno posledné - slová.

A tak, otočený svojej láske chrbtom, pohrávajúc sa s prázdnym pohárom potichu skonštatoval:
"Takže je koniec."
Harry sa nepokúšal otočiť ho k sebe - keď nevidel do jeho krásnej tváre, mohol sa lepšie sústrediť na rozhovor, o ktorý sa Louis pokúšal.

A tak nežne prehovoril: "Bolo to krásne, však?"
Louis vycítil Harryho úsmev. "To najlepšie, čo som kedy zažil," vyhlásil, sám netušiac, či ešte stále hovorí celkovo o skupine, alebo o jeho vzťahu s Harrym.

"Už sa na mňa nehneváš?" opýtal sa Louis smutne.
"Viem, že ju nemiluješ a to mi stačí," povedal Harry a hoci vedel, že je to nesprávne, priblížil sa k Louisovi zozadu, pritiahol si ho k sebe a jemne ho pobozkal na krk.

"Budem si predstavovať, že je tvoje," vydýchol Louis a skôr, než začal protestovať, dovolil si naposledy vychutnávať Harryho teplý dych na svojej pokožke. Keď počul jeho chrapľavý hlas znejúci mu tesne pri uchu, naskákáli mu na nej zimomriavky.

A roztriasol sa, keď si uvedomil, o čo ho Harry práve požiadal.
"Tak ma teda na rozlúčku pobozkaj, boo."
Presne takto to povedal a Louisovi to ešte stále znelo v hlave. Prisahal by, že na moment sa mu zastavilo srdce.

"T-toto nie je definitívny koniec!" splašene zvolal.
Harry sa opäť usmial a Louis stále cítil jeho pery na svojom krku. Odtiahol sa.

"Pre mňa to končí tu, v miestnosti kde sa posledné lúče zapadajúceho slnka predierajú cez závesy," Harry sa uškrnul, keď si všimol Louisov prekvapený pohľad smerom k oknu.

"Cítiš, ako ťa pohládzajú po tvári?" pokračoval a prstom sa jemne obtrel o Louisovo líce, ktoré sa zatriaslo vzrušením.
"Pre mňa to končí tu, keď sa ten pohár, ktorý si predtým nervózne posúval po stole, leskne, odrážajúc mikroskopické iskry prachu sadajúceho na nábytok."

Louis nadvihol obočie.
"To si povedal dosť dobre," uznal.
"Hanbil by som sa, keby sa zo mňa za tie roky strávené po tvojom boku nestal lepší rečník," rázne povedal Harry.

A Louisove oči sa naplnili slzami, keď ho Harryho láskavé, trpezlivé ruky pomaly otočili k sebe.
Rýchlo ich zavrel, lebo vedel, že pri pohľade na neho by sa skutočne ihneď pokúsil pobozkať ho.

"Nemôžem, vieš, že ma to zraňuje!" vydýchol spanikárane.
"Sľubujem, že to bude príjemná bolesť," priblížil sa k nemu Harry tvárou.

"Bolesť," začal Louis, "nikdy nemôže byť príjemná."
"Vážne?" zasmial sa Harry. "Ty si to za tie roky necítil? Nebolo to nič viac a nič menej, ako tá najpríjemnejšia, no stále zdrvujúca bolesť."

Louis mohol cítiť Harryho slzy na svojich vlastných mihalniciach.
Keď sa nehýbal, netrpezlivo doňho štuchol nosom. Vždy sa smial, keď to robil, no teraz len naďalej skamenene stál, lebo vedel, že ten dotyk už nikdy nezažije.
"Prosím," vydýchol Harry a Louis vzlykol.
Nikdy nedokázal nič Harrymu odoprieť, keď ho prosil.

Pootvoril pery a dovolil mu, aby ich roztvoril svojím jazykom. Nechal ho, nech sa pohráva s jeho ústami, no potom ho zľahka vytlačil a na jeho vášeň odpovedal len perami. Uhryzol ho do spodnej pery, utešujúc pálenie nežným bozkávaním tej vrchnej.

Teraz sa nehýbal Harry, spomínajúc na všetko, čo prežil s týmto mužom, ktorý mu vytrhol srdce z hrude a teraz s ním chce utiecť, nevedno kam.
A Louis zastonal, zúfalo si predstavujúc budúcnosť, ktorá im nikdy nepatrila.
Myslel na život, ktorý by mohol s Harrym mať, keby boli okolnosti iné.

A tak tam len stáli, v láskyplným objatí, dvaja bozkávajúci sa muži, ktorým nebolo súdené byť spolu.

Navždy si zapamätajú ten moment, chuť sĺz na ich jazykoch, nevypovedané slová vznášajúce sa vo vzduchu, minulosť a prítomnosť prelínajúca sa jedna do druhej.

Layla