FOOLS || l.s. - slovak

XXI

Cesta naspäť k Harrymu a Louisovmu domu sa viekla v zatrpknutom tichu. Harry, ktorým lomcoval hnev upieral na diaľnicu a tuho stískal volant, zatiaľ čo sa na Louisovych lícach usušili slzvy v prvých teplých januárových ľúčoch. Ruky zložené v lone sa mu triasli takisto ako jeho srdce, ktoré stískala bolesť v náručí pri myšlienkach na Zayna. Bol zmätený z toho čo Zayn urobil, ale strach uňho prevýšil.

Keď Harry konečne za sebou hlasno zabudchol vchodové dvere, Louis sa pozrel na oblaky akoby mu dodať odvahu čeliť Harrymu a na moment si zaželal byť tam hore na oblohe v okľudňujúcom tichu, povznesený nad problémami ľudstva.

,, Musíš sa ospravedlniť Zaynovi," povedal rozhodne a otočil sa k jeho partnerovi tvárou, skrývajúc napätie. Harry, ktorý bol práve na ceste do kuchyne prudko zastal a zarazene sa obrátil.

Pár krokmi sa priblížil k nižšiemu mužovi a keď ich delilo len niekoľko centrimetrov, prevŕtal ho tvrdým pohľadom.

,,Čo si povedal?"

,,Harry..," nadýchol sa a privrel oči, ,,skoro si ho zabil!"

Minútu tam stáli, upostred veľkého domu v mrazivom tichu, pozerali si do očí a snažili sa uhádnuť, čo si ten druhý myslí. Harry, vidiac potláčané napätie a strach, nechal svoj pohľad zmäknúť a plamene v ňom vyhasli.

Sklonil hlavu a opratrne, akoby sa bál, že Louis sa vyparí ako predstava, mu chytil končeky prstov do svojich.

,,Ja viem, Louis,"

,,Prečo si to urobil?" opýtal sa ho obviňujúco. ,,Nevidel si čo robíš?Všetko je zničené, Harry. Ako môžete byť znova kamarátmi, keď si mu takto ublížil?!"

,,Pobozkal ťa," poznamenal Harry akoby to bol každodenný fakt.

,,Áno. Neviem, prečo to urobil. Ale musíš mi veriť, Harry. Musíš mi veriť, že medzi mnou a ním nič nie je. Nemilujem Zayna. Ani on nemiluje mňa,"

Pri tých slovách Harry zdvidol hlavu a v jeho očiach sa zračila nádej.

,,Musíš mi veriť, že moja láska k tebe je príliš silná, aby ju niekto len tak premohol," zašepkal.

Teraz si ho k sebe Harry privinul ešte bližšie, objal ho a hlavu si položil na jeho rameno, prikrývajúc mu chrbát rukami.

,,Nechcel som mu ublížiť. Naozaj nie. A už vôbec nie tebe. Ale pohľad na vás bol príliš bolestivý. Stáli ste tam, obklopení morom a za vami žiarilo slnko. A vyzerali ste tak nádherne. Ty si vyzeral nádherne. Vyzerali ste ako pár. Preto som tak zareagoval. Nič, čo som spravil Zaynovi, by som nespravil znova. Myšlienka, že by som ťa mohol stratiť, tak ako ťa strácam zakaždým ma vydesila a ovládla na tie nasledujúce chvíle,"

,,Ty ma predsa nestrácaš..."

,,Hovoríš, že ťa Zayn nemiluje," vzlykol a Louis pocítil na jeho rameno dopadnúť slzu, ,,no aj ak by ťa miloval, ak by ťa miloval silou celej svojej duše, nemohol by ťa milovať väčšmi než ja,"

,,Harry, prosím ťa..."

,,Louis, tvrdíš, že ťa nestrácam. No niekedy mám pocit, že mi unikáš pomedzi prsty. Akokoľvek pevne ťa držím, ty sa mi vyšmykneš a zmizneš a ja ťa hľadám. Si tam vonku a ja bojím. Bojím sa všetkého, čo by nás mohlo rozdeliť,"

,,Nie je nič čo nás mohlo rozdeliť, čo to nechápeš? Som tu, Harry. Som tu pri tebe a nikde nejdem. Neopúšťam ťa. Budem pri tebe tak dlho, ako budeš ty pri mne. Máš ma v náručí a len ty vždy budeš mať,"

Harry sa odtiahol a zahľadel sa Louisovi do očí. Ten sa načiahol rukou k Harryho tvári a začal mu zotierať slzy, jednu po druhej až napokon nezostala žiadna.

,,Áno, mám ťa v náručí. Ale to nie je dosť a nikdy nebude. To po čom túžim je v tvojom vnútri, Louis. Je to tvoja duša, tvoje srdce. Tvoja láska. A pokiaľ mi dáš tvoje srdce, tak ako ti ho dávam ja, ak mi opätuješ lásku, urobím čokoľvek. Nechám ťa vykĺznuť z mojej náruče, uniknúť pomedzi moje prsty, len aby som ťa mohol znovu chytiť a držať. Nechám ťa odísť a skryť sa, na miestach ktoré nepoznám, len aby som ich mohol preskúmať a nájsť ťa. Nechám ťa utiecť odo mňa, len aby si sa znovu mohol vrátiť,"

Harry pohladil Louisa po líci a zhľahka ho pobozkal na pery.

,,Len chcem aby si vedel, že namiesto miesta, odkiaľ odchádzaš, môžem byť miestom, kde zostávaš,"

Hanna