Plán

3.6K 255 4
                                    

Brian sa dotkol mojich pier. Pomaly a jemne.

,,Zoey vstávaj!" zatriasol mnou niekto, a ja som zistila, že to bol len sen.
Pomaly som rozvorila oči a oslepilo ma ranné slnko.

Keď som videla, čo za osobu stojí pri mojej posteli, skoro ma chytila mŕtvica.

,,Kristepane! Brian ! Čo tu robíš!? Ako si sa dostal do mojej izby!?"
,,Ššššš..." priložil si prst na ústa a zdvihol jeden kútik.
,,Ale č-čo tu robíš!?" šepkala som a bolo som zmätená.

Myslím, že by ma menej vyviedol z miery aj Elton John, stojaci pri mojej posteli. Ale Brian....

,,Poď so mnou... Napadla ma úžasná vec..." vyškieral sa a v očiach mu hrali malé plamienky.
,,Aká vec? Oholiť si nohy ?"
,,Nie?" pozrel sa na mňa a stlačil si nos, aby zadržal smiech.
,,Tak čo?"
,,Poď... Skôr ti to nepoviem."
,,Fajn, ale vysvetli mi, ako si sa sem dostal."
,,Oknom," palcom ukázal za seba.
,,Veď bývam na poschodí a žiadny strom ani rebrík tu nevidím," pozrela som sa z okna.
,,To je tajomstvo. A teraz sa rýchlo obleč a poď, kým sa nezobudia tvoji rodičia."
,,Je sobota ráno, spia ako zabitý."
Zaliezla som do kúpeľne a rýchlo si umyla zuby.
Keď som sa pozrela do zrkadla, zhrozila som, že ma v takomto stave Brian videl.
Chaosila som a nevedela, či sa skôr učesať, alebo si nakresliť obočie, pretože to je jediné, čo si maľujem.

,,Rýchlo," počula som tichý hlas spoza dverí.
,,Hej, hej..." prehrabovala som si rukou vlasy.

Pozrela som sa naposledy do veľkého zrkadla v kúpeľni, a v tom som si uvedomila, že ja nenosím pyžamo.
Spávam v podpsenke a nohavičkách.
Akoby už nestačilo to, že ma videl nenamaľovnú, musel vidieť aj tú moju ,,úžasne vyšportovanú postavu". To slovo vyšportovaná, bola irónia.

Otvorila som dvere kúpeľne a ihneď sa zakryla rukami (akoby to mohlo pomôcť).
Líca mi zčerveneli.

,,Bože, nezakrývaj sa, neni na tebe nič, čo by som pred pred piatimi minútami nevidel," zasmial sa, ,,a naviac, viem doceniť krásu ženského tela."
,,Vtipné, zas hovoríš ako niekdo spred dvesto rokov."
,,Keby sme boli o dvesto rokov v minulosti, upálili by ťa, za vyzliekanie sa pred cudzím mužom a možno aj za čarodejníctvo."
,,Po prvé: prečo za čarodejníctvo? A po druhé: nechcem ani vedieť, z kadiaľ tieto podivnosti vieš," vravela som mu otočená chrbtom, pretože som si zo skrine vyberala mikinu a rifle.

,,Každá žena, čo bola pekná a ostatný jej to závideli, bola bosorka... Teda nie naozaj, len zo závisti ju nahlásili a potom upálili."

To znamená, že som podľa neho pekná!? Aaaaaaaaaaaa !!!!!!!!!

,,Aha," dostala som zo seba nakoniec.

,,Kam ideme..." otrávene som sa ho spýtala cestou.

Išli sme krížom lúky cez vychodenú cestičku. Vietor pofukoval, a na to, že bol máj, bolo dosť teplo, leto sa už blížilo.

,,Nebuď zvedavá, budeš skoro stará," vztýčil ukazovák, akoby mi dával životnú lekciu.
,,No tak to by som už mala minimálne päťsto rokov..." prehodila som a rozbehla sa po lúke.

,,Heeeej! " počula som jeho hlas, ale nazastavila som.
Bolo mi tak príjemne. Len tak bežať a rukami sa dotýkať vysokej trávy a kvetov.

Potom som už len pocítila niečie ruky na pleciach a mäkkú zem.

Brian ma zhodil do trávy a obaja sme tam len tak ležali a zhlboka dýchali.

Otočila som hlavu k nemu.
On sa tiež na mňa pozrel.

Keby tak táto chvíľka mohla trvať večne...

Usmial sa a začal sa z celého hrdla smiať, ja som sa k nemu pridala a moje telo zaplavovalo šťastie.

,,Bože! Prečo som nemohol toto dievča stretnúť skôr!?" kričal do neba a stále sa smial.
,,Pretože na to, aby si ju stretol  musela byť hrozne pomalá v prezliekaní a nejaký dobrý človek, musel zamknúť dvere v predsieni," odpovedala som mu a v rukách som si otáčala sedmokrásku.

,,Určite to bol veľmi múdry človek, čo nás tam zamkol."
,,To teda áno," prikývla som.

Postavil sa a podal ruku aj mne.
Vďačne som ju prijala a postavila sa tiež.

Načiahol sa po kvete, ktorý som mala v dlani. Zobral mi ho a opatrne mi ho dal za ucho.

,,Ideme! Musím ti to povedať," s úsmevom vykročil ďalej po lúke.

Zastali sme na kraji lesa.
Porozhliadal sa a potom sa vybral do ľava...

Fiiiiiha!! Zatiaľ najdlhšia kapitola:))
Ďakujem za votes a komenty ste zlatý :*

I Need You, IdiotDonde viven las historias. Descúbrelo ahora