I Need You, Idiot

***** hotel

Tých dvadsať kilometrov sa pretiahlo na stotridsať. Najprv sme zastavili v nejakom meste, kde nemali ani vodu, potom v ďalších dvoch, ale tam nebolo vôbec nič zaujímavé. A preto sme skončili tu. Na zablatenej ceste uprostred lesa.

Moje podvedomie už začínalo vyšilovať, pretože sme vôbec nevedeli kde sme, čo budeme robiť a ako sa z tadiaľto dostaneme.

Brian frustrovane chodil okolo auta a príležitostne som mohla počuť slová ako: do riti, debil alebo pesničku od AC/DC.

,,Koľko je hodín ?"

,,Ja neviem!"

,,Nekrič po mne ty idiot ! Spýtala som sa iba na čas !"

,,Máš mobil ? Máš. Máš oči ? Máš. Tak sa pozri," prešiel si rukou po vlasoch a kopol do kameňa pri kolese.

,,Nie, nemám mobil, ty génius."

Pristúpil ku mne a prisadol si na veľký kmeň odpíleného stromu, ktorý som si ja vybrala ako improvizovaný gauč.

,,Prepáč."

,,V pohode," pohladkala som ho po kolene.

,,Ja ... Len... Proste to nevychádza podľa predstáv. Stále sú nejaké problémy a myslím si, že si na mňa naštvaná, pretože som ťa do toho zatiahol a..."

Prisala som sa mu na pery a nechala sa unášať tým pocitom. Najprv bol stŕpnutý a zarazený, ale potom začal pomaly spolupracovať. Sprvu to bolo jemné a pomalé, ale potom sa k tomu už pridali aj jeho ruky, ktoré ma chytili za pás a tým mi spôsobili zimomriavky na celom tele.

Začala medzi nami stúpať akási vlna nedočkavosti. Jeho ruky putovali stále nižšie. Cez kríže, lem rifiel až k zadku a vtedy som to ukončila a odtiahla sa. Nie preto, že by sa mi to nepáčilo. Bolo to dokonalé a snívala som o tomto okamihu už celú večnosť, ale stále platí, že sme viac kamaráti.

,,Urobil som niečo zle ?" pozrel sa na mňa trošku ustráchane, oblizol si pery a tým u mňa znova vyvolal mráz na tele.

,,Nie, neboj sa. Ale nemusíme hneď... no vieš... chápeš... Proste máme ešte veľa času."

,,Dobre, ja si počkám," usmial sa a dal mi malú pusu na nos.

Chvíľu som si ešte užívala TEN moment a potom som začala rozmýšľať nad realitou. Napríklad nad nejakou strechou nad hlavou.

,,Dnes si vravel, že budeme spať v hoteli," podotkla som s úškrnom. On mi ho oplatil a otvoril dvere na aute.

,,Tadá! Päť hviezdičkový hotel uprostred lesa z výhľadom na hviezdy a kufrom viac menej plným jedla. To sa neodmieta."

,,To mi bolo hneď jasné, že sa takáto šanca neodmieta. Byť ďalšiu noc napchatý ako sardinky s rýchlostnou pákou v chrbte. Presne takto si predstavujem luxus."

,,No vidíš! To je pre začínajúci pár ako stvorené."

Buchla som ho po ramene a oprela sa o predné dvere. Prezerala som si okolie. Samé stromy.

Bravó Zoey, to bolo fakt nečakané. Stromy v lese, kto by to bol povedal...

Niekde v diaľke som počula, ako ťuká do stromu ďateľ. No zázračne sem nedoliehal zvuk z diaľnice, z ktorej sme zišli. To znamenalo, že musíme byť naozaj ďaleko.

Moje myšlienkové pochody mi prekazila osoba, ktorá si zastala predo mňa a usmiala sa.

,,Viem, povedal som, že si počkám, ale aspoň maličkú pusu by som si ešte zaslúžil," už sa ku mne začal približovať a ja som mu to zatrhla.

,,Za čo prosím ťa ?"

,,Za úžasnú luxusnú izbu pre dvoch."

,,To je zvláštne, ale ja tu žiadnu nevidím," provokačne som sa chytila za bradu a tvárila sa, že rozmýšľam.

,,Tak to je čas, aby si začala nosiť okuliare."

,,Nehovor, ja som si skôr myslela, že je čas na večerníček, ale nech je po tvojom..."

,,Zoey ..."

,,Hmmm ?"

,,Teraz sa nehraj na slečnu nebezpečnú," pritisol sa bližšie. Túto stránku Brianovej osobnosti som ešte nevidela, ale lákalo ma spoznať ju.

,,Nehrám."

,,Samozrejme, ty netykavka.

,,Nedoslýchavý idiot."

,,Chcem ťa."

,,Máš ma mať."

Stiahla som ho za golier trička k sebe. Kašľať na to, čo som hovorila, ten ,,chtíč" sa už nedá udržať.

Drtil mi pery tými jeho a ja som si ruky premiestnila z trička na krk. Chytil ma za pás a posúval sa nižšie na boky, kde zastal. Pritiahol si ma ešte bližšie k sebe, ak sa to dalo.

Prešiel mi jazykom po hornej pere a ja som div nevyskočila z kože. Hladila som mu ramená a krk, zatiaľ, čo on mi dal ruky na zadok. Pomaly sme sa začali ukľudňovať. Drsné bozky z jazykmi sa vystriedali s jemnými dotykmi pier.

Obaja sme sa od seba odlepili, ale len na diaľku na našich nosov, ktoré sa stále dotýkali.

,,Nie som zrovna dobrý v bozkávaní."

,,Ty si robíš srandu !? Mala som sa chuť spýtať sa, kde si sa to naučil," odpovedala som a on otvoril ústa, že mi ide dať odpoveď.

,,Počkať! Stop! Nie ! Radšej to nechcem vedieť okay ? "

,,Nič strašné to nie je. Ja som sa to nemal totiž na kom učiť."

,,Ty chceš povedať, že..."

,,Áno, ty si prvé dievča, ktoré som oficiálne pobozkal. To na tej diskotéke bolo nič, pretože ja som mal pevne stisnuté ústa, takže sa naozaj nič nestalo a ty si prvá."

,,A aké to bolo ?"

,,S tebou aj keby si mi oblizla tvár ako pes, tak by som ti povedal, že úžasné," zasmial sa a fúkol mi do tváre mentolovú vôňu.

,,Brian?"

,,No ?"

,,Ty vieš tak zničiť romantiku."

Nová kapča je tu ! Dočkali ste sa ! Nebudem sa stokrát ospravedlňovať za to, že dlho nebola, pretože mám teraz nejaké blbé obdobie a keď proste nemám náladu na písanie, tak to nikto nezmení.
Nemôžem ani sľúbiť, že nová časť vyjde do konca týždňa, pretože ja sama neviem,kedy dostanem nejaký nápad.

Takže vám veľmi ďakujem za povzbudivé komenty a trpezlivosť :)

Dúfam, že sa páčila :)