I Need You, Idiot

Las Ve__s (2.časť)

Nabehli sme na diaľnicu a tým sa ukázalo, že pravdu mal Brian. Každý sa raz môže zmýliť, no nie ? Cesta tam trvala nekonečné hodiny strkania sa lakťami, buchnátovania sa mapou a kŕmením sa pukancami za jazdy...

A až potom som uvidela ten krásny svietiaci nadpis, ktorý nám oznamoval, že sme dorazili do vytúženého cieľu a teraz stačí už len prejsť touto Saharou (ako to nazval Brian) a dostaneme sa do centra diania.

Obaja sme sa na seba nezbedne pozreli a tľapli si. Bola som tak nedočkavá a plná očakávania. Otvorila som si okno a od radosti som začala kričať.

,,Sme tuuu !!!"

No Brian ma bleskovo stiahol za tričko späť do auta.

,,Urobila som niečo ?"

,,Ak si neprivolala pozornosť nejakého náhodného policajného auta, tak nič," pozrel sa na mňa vyčítavo a ďalej sa venoval ceste. Neznášala som, keď sa ku mne choval, ako k malému decku. Nerob hento, nerob tamto... A to on hovorí, že ja neviem, čo je to zábava.

Nič som mu na to nepovedala a tak trochu oduto som sa dívala cez svoje okno.

,,Idem do zadu," zahlásila som, pretože som bola na neho mierne namosúrená, ale na druhú stranu som si potrebovala natiahnuť nohy.

Otočila som sa a pomedzi predné sedadlá som sa začala tlačiť dozadu.

,,Nemohla si vydržať!?" povedal podráždene a za to, som sa zahrala na nešikovnú a omylom som mu kopla do kolena.

,,Au! Dávaj pozor !"

,,Čo si taký nervózny ?" zastala som. Polku tela som mala vpredu a druhú vzadu.

,,Nie som nervózny," prudšie šliapol na brzdu, zastavil na krajnici a mňa to hodilo najprv na palubovku a potom na vodiča. Boli sme v dosť nepríjemnej polohe, ale uvedomila som si to, až keď mi povedal, či by som svoj pekný zadok nemohla dať z jeho tváre.

Samozrejme, že som sa začala smiať a červenať. Ako som z neho zliezala, tak som mu omylom kopla do brucha, z čoho sa prikrčil a spôsobil si ďalšie poranenie tým, že som ho kolenom buchla na jedno citlivé miesto...

,,Chceš ma zabiť !?"

,,Koleduješ si to," nevinne som pokročila plecami.

,,Ja si o to koledujem !? V živote som nepočul horšie odôvodnenie od človeka, ktorý spôsobil niekomu inému ujmu na zdravý ! A ty na mne zanechávaš okrem fyzickej aj psychickú, ty bláznivé dievča !"

Ja že som bláznivá ? A on je čo, starý osemdesiat ročný neurotik ?

,,Pred pár hodinami si bol v poriadku," prehodila som nenútene, ale vo vnútri som ho pomaly zabíjala na dvadsať rozličných spôsobov.

,,Ale ja som v poriadku !" buchol päsťami o volant.

,,Tak potom by si mi nehovoril, že som bláznivá..."

,,Povedal som niečo, čo by nebola pravda?" rozhodil rukami.

Toto si si posral chlapček... Keď chceš, aby som bola bláznivá, tak budem... Tak, že Harley Quinn mi sama udelí zlatú medailu.

Vyšla som z auta. Silou Hulka som za sebou zavrela dvere a sadla si na cestu chrbtom k autu. Týmto smerom nebola skoro žiadna premávka, pretože z diaľnice sme odbočili na omnoho užšiu zaprášenú cestu, ktorú lemovala len vyschnutá zem a pár trsov trávy.

Započula som škripot dverí na aute, ale aj tak sa neotočila. Sedela som tam, v strede cesty, s kľudom angličana.

,,O čo sa snažíš ?"

,,Nachytať trošku bronzu."

,,V strede asfaltky ?"

,,Áno, čo si slepý ?"

Odpoveď nie a nie prísť. Dokonca som nepočula ani len nejaký náznak pohybu.

,,Takže nie si len slepý, ale aj nemý," konštatovala som sama pre seba. ,,Zaujímavé... Ale nevadí, my blázni držíme spolu, však ? Aaaa nie... Zabudla som. Jediný blázon som tu ja."

,,Zoey..."

,,Jeeeej, ono to rozpráva !" natešene som zatlieskala. V tom ma zdrapili silné ruky a odhodili ma z cesty na kraj. Vtedy sa mi pred očami mihol obrovský šedý kolos - nákladiak.

Keď som si uvedomila, že ma vlastne skoro zrazil, prebehol mnou mráz.

,,Čo to doriti..." rozdýchavala som.

,,Nemáš zač," postavil sa a oprášil si nohavice.

Bez námietok som nastúpila do auta a ďalej sa o tomto incidente nebavila. Veď som sa skoro dobrovoľne nechala prejsť nákladiakom ! Keby tam nebol, tak polícia môže zoškrabávať moje pozostatky z cesty.

,,Ďakujem," zašomrala som potichu a začala sa hrať s lemom trička.

,,Už som ti vravel, nie je zač."

Síce mi mohol zachrániť život, ale ak bude takto protivný, tak tým ohrozuje ten svoj.

Natiahla som sa za zapínaním rádia a naladila prvú stanicu, čo išla, pretože pochybujem, že by to chytilo niečo iné.

Reproduktormi sa ozval refrén pesničky Never be like you.

I am falling on my knees
Forgive me, I'm fucking fool
I am begging darling please
absolve me of my sins, won't you ?

(Padám na kolená
Odpusť mi, som zasraný blázon
Prosím ťa, zlato, prosím
Zprostíš ma mojich hriechov, urobíš to ?)

Hneď som to zarazila. Riskla som elektrický šok od rádia (pretože ono si žilo vlastným životom) a prepla stanicu. Všetko začalo chrapčať a pískať, až musel Brian pustiť riadenie a zakryť si uši. Keď som stačila gombík off, nič sa nedialo a cirkus pokračoval.

Natiahla som päsť a tým som to ukončila.

,,Č-čo si to urobila môjmu zlatíčku ?" spýtal sa a pohladil rádio, teda to, čo z neho ostalo.

Nová, taká nudnejšia kapitola, ale aj také musia byť, nie ?
Takže mi prosím odpustite... a ďalšie by už mali byť priamo v Las Vegas ! :)

Pesničku máte v médiách :)

Ďakujem za všetky komenty a votes, moooooc má tešia :))

Ďalšia časť je už napísaná, takže cca o týždeň som zasa tu :)

Lav jú sou mač :') (angličtina jak sviňa, však ?)