I Need You, Idiot

zázraky

Ostala som ticho. Po jeho výleve som nevedela povedať nič vhodné. Netušila som, že by som za mu mohla páčiť, alebo skôr, že som sa mu začala páčiť.

Aj keď som bola naštvaná, nedokázalo mi prestať biť srdce od radosti.

JA sa páčim JEMU.

,,Strieľaš si zo mňa ?"

,,Čože?"

,,Či si zo mňa robíš srandu..."

,,Preboha nie ! Prečo by som to robil !?"

,,Ja len tak, či to nie je nepodarený vtip."

Zakrútil nado mnou hlavou a opatrne mi chytil ruku.

,,Trasieš sa."

,,To prejde."

Jeho ruka bola teplá a v tomto počasí bolo možné, že sa celá roztopím. Stále sa tomu nedalo uveriť. Čo povedal. TO, čo povedal, nemohla byť pravda.

,,Prepáčim ti," otočila som sa k nemu a pozrela mu hlboko do očí.

,,Fuuu... To mi odľahlo."

Čo to do kelu práve povedal!? Jemu odľahlo ? Chce pravačkou alebo ľavačkou ?

,,Myslel som to tak, že keby mi neprepáčiš, tak by som sa ťa nemohol opýtať jednu otázku."

,,Akú?"

,,Zoey, keď tu už spolu spíme, jeme, hádame sa... Nechcela by si byť mojim dievčaťom ?"

Dýchaj, hlavne sa nezadus.

Začala som sa šialene smiať. Až tak, že som sa prehýbala v páse. Mala som pocit, že toto je len výplod mojej bujnej fantázie a lusknutím to všetko zmizne.

,,Á- áno," vysúkala som zo seba nakoniec a usmiala sa.

,,Tak odteraz sme my dvaja. Chcela by si to nejako potvrdiť?"

On chce akože bozk ? Akože v tejto chvíli ? Tu a teraz ? No zabudni chlapče... Síce to bol môj sen urobiť to, ale takto to určite nepôjde.

,,Nie, mne stačí keď ma budeš držať za ruku. Na teraz."

,,Dobre, tak teda na teraz," znova mi chytil ruku do svojej dlane. ,,Prečo sa ti stále trasie ?"

,,Lebo som vyvedená z miery viac ako zvyčajne!" rozhodila som druhou rukou a pripojila k tomu všetkému môj slávny what the fuck face.

,,Okay, okay, teraz vylezieme na chvíľu von, aby si si mohla upokojiť nervy."

Pomaly ma vytiahol z auta a obaja sme sa opreli o kapotu. Jemne sa pod nami prehla, takže som hneď uskočila.

,,Neboj, ešte sa nerozpadne."

,,Touto vetou si otriasol mojou dôverou k tebe. "

,,Sľubujem, dnes to prežije."

,,Dnes. A zajtra ?"

,,Zajtra sa posnažíme prežiť my."

Prehodil si ruku okolo mojich ramien a ja som mu položila hlavu na plece. Jemne ma začal hladkať na ramene a ja som sa cítila ako malé mača, ktoré zaspáva.

,,Toto sa mi páči," poznamenala som a ako odpoveď som dostala len jeho povestné uchechtnutie.

Musím sa ospravedlniť za to, že ste museli čakať na kapitolu aspoň mesiac, ale viete najprv sa mi nechcelo písať, potom sa udiali veľké veci a tak nejak jedno z druhým...

Síce ani toto neospravedlňuje moju lenivosť, ale aj tak dúfam, že sa vám kapitola páčila (snáď som ešte nezabudla písať). :3

Btw pre romatikov to asi bola hrôza, pretože ani pusa ani nič, ale chcela som do toho vniesť trošku reality a predsa ako ste si všimli Zoey nie je zrovna obyčajné dievča. :)