I Need You, Idiot

starší model

,,Dohodnime sa, že zastavíme o dvadsať kilometrov."

,,Ale my nevieme, čo je o dvadsať kilometrov ďalej."

,,Presne preto. Bude to prekvapenie pre oboch. Súhlas ?"

,,Moc sa mi to nezdá, ale súhlas," povedala som, no môj ženský šiesty zmysel robil kotrmelce a nenechal ma na pokoji.

Za túto našu cestu sa mohlo stať už toľko vecí, ale stále sme živý a zdravý, takže môj milý rozum, daj si ešte na chvíľu pohov.

,,My sme teda dopadli..." povedal asi po prvých piatich kilometroch.

,,Čože ? Prečo?"

,,Uniká nám benzín."

,,Nie, nie, nie. Doteraz si ma nezradila ty stará šunka! Tak teraz chcem vysvetlenie, prečo si sa o to pokúsila práve teraz !?" rozčúlene som buchla päsťou po palubnej doske.

,,Kľud Zoey, bude to určite iba nejaká hadička."

,,Hadička ? Aký si si istý !"

,,No ona robila problémy už aj predtým..."

,,Brian, si mŕtvy muž!" vrhla som sa na neho s mojou silou šprta od počítaču. Samozrejme, že sa mi šikovne uhol a chytil mi zápästia.
Pozerala som sa mu do očí. Tváril sa jemne previnilo.

,,Opravím to."

,,A čím ?"

,,Bude musieť stačiť vodoinštalatérska páska. Táto kráska dokonca nemá ani rezervné koleso..."

,,Ešte raz povieš tomuto- to sa nedá nazvať ani auto- kráska a ja ti prisahámbohu rozbijem ciferník !"

Zastavili sme na krajnici a Brian išiel okamžite po pásku do kufra. Medzitým si šomral niečo o ženách a gréckych stvoreniach zvaných ,,fúrie".

,,Počujem ťa!" zakričala som a okamžite zmĺkol. Chodíme spolu len niekoľko hodín a už je tu viac menej jasné, kto je tu šéf. A ako sa mi zdá, Brian to nebude.

Chvíľu sa obšmietal okolo a pozeral si auto z každej strany.

Len nech mi nehovorí, že on vlastne ani nevie, kde tá hadička je.

,,No toto je starší model..."

,,Hej, asi tak ako môj dedo," zase som utrúsila nevhodnú poznámku v nevhodnej chvíli.

,,Malo by to byť asi pod kapotou," prešiel moje zapáranie bez komentára.

Otvoril predok a začal sa hrabať v spleti všetkého možného.

Ja som si zatiaľ obhrýzala nechty a premietala najhoršie scenáre. Keby sa mu to nepodarilo opraviť, tak by sme museli niekoho kontaktovať. Keďže sme celoštátne hľadaní, tak sme celkom známe tváre. Ak by sme zavolali domov, pravdepodobne by prišli s lopatou a rýľom ( možno by už mali pri seba aj urny, ale to je detail, nie ?).

Z hororových predstáv ma vytrhol jeho hlas.

,,Mám to. Neviem koľko to vydrží, ale hotovo."

,,Fuuuu," vydýchla som si, ,,keby som mohla, tak na teba teraz skočím a vybozkávam ťa."

,,A kto ti v tom bráni ?" provokačne zatiahol.

,,Idiot..."

Nasadli sme späť a Brian opatrne naštartoval. Potom ešte chvíľu pozoroval hladinu benzínu a počúval motor.

,,Myslím, že je všetko okay. A môžem povedať, že dnes sa spí v hoteli. Je mi to jedno, aj keby sme zastavili v Bronxe, tak budeme spať v hoteli."

,,Áno, z ďalšími tridsiatimi sfetovanými ľuďmi."

,,Dobre, tak teda dúfajme, že Bronx je ďaleko. Asi tak ako Narnia."

Oprela som si hlavu o jeho plece. A chvíľu si užívala tento moment, teda až kým som si nedala neplánovanú siestu a on ma nemusel zobudiť, pretože mu stŕpla ruka a nevedel zaradiť rýchlosť.

Prečo realita nemôže byť taká ako tie romantické filmy, na ktoré som práve dostala menšiu alergiu ?

Oooo ja si musím zatlieskať! Prekonala som svoju lenivosť a napísala ďalšiu kapitolu :)

Aj keď zasa patrí medzi tie kratšie, tak dúfam, že sa aspoň trošku páčila :3

P.S: práve som si vyskúšala, aké to je, písať na mobile z dlhými nechtami. A môžem povedať, že si ich idem ostrihať, pretože toľko chýb a ja sa ani netrafím kurzorom do správneho slova, no comment :'))