I Need You, Idiot

What the fu*k !?

Zvnútra to vyzeralo ako niečo...
No to sa nedá opísať.

Železné poličky, ošarpaná omietka, pár obrovských drevenných skríň.

,,Vidíš, žiješ," skonštatoval.
,,Zatiaľ."

Prešli sme ďalej k železným poličkám.

Zdvihol ruku a natiahol sa do police.

,,Ty si tu už bol ?"
,,Hej. Chodím sem skoro každý deň."

Podal mi starú ušmudlanú deku a povedal, aby som ju rozprestrela na zem.

,,Sadni si," potľapkal miesto vedľa seba.

Prisadla som si a pozrela sa na neho.

,,Si prvá, komu som to ukázal."
,,Neviem, čo ti mám na to povedať. Tak asi len ďakujem ?"
Zasmial sa.
,,Povedala som niečo zlé?"
,,Nie, si zlatá."

Ešteže v tej tme nevidí, ako sa červenám.

,,Dá sa tu fajn rozmýšľať," ľahol si a ja som si nesmelo ľahla vedľa neho.
,,Hryziem ?"
,,Č-čo ?" zakoktala som sa.
,,Prečo si tak ďaleko?"
,,No ja..."
,,Stále sa ma hanbíš?"
,,A ty mňa nie ?"
,,Už nie. Beriem ťa ako MÔJHO človeka," potľapkal sa po hrudi.
,,Aha, veď aj ja teba, ale aj tak ťa ešte riadne nepoznám."
,,Tak čo by si chcela vedieť?"
,,Obľúbená kapela ?"
,,To už nikto nepočúva."
,,Ale no ták..." potiahla som ho za rukáv.
,,Fall out boy," povedal po chvíli.
,,Si robíš srandu !"
,,Nie, vedel som, že sa ti to nebude páčiť."
,,To je moja obľúbená!"
,,Fakt ?" spýtal sa z nadvihnutným obočím a ja som len horlivo prikývla.

,,Chceš si nejakú pustiť ? Mám tu slúchatká" navrhla som a vytiahla mobil.

Jedno slúchatko si zobral.

I am the sand in the bottom half of the hourglass
I try to picture me without you but I can't
'Cause we could be immortals, immortals
Just not for long, for long

( Som pieskom v spodku presýpacích hodín.
Snažím sa predstaviť si sám seba bez teba, ale nejde to.
Pretože by sme mohli byť nesmrteľní, nesmrteľní.
Len nie nadlho, nie nadlho.)

Celou budovou sa ozval rachot.
Lúče bateriek osvetlili dvere.
,,Policajná hliadka," zakričal ktosi otrávene.

Brian vstal s triskovou rýchlosťou. Schmatol deku a moje zápästie.

Určite nás chytia. Do riti ! Nechcem skončiť v base, z kadiaľ si ma budú môcť vyzdvihnúť iba rodičia...
Vzlykal hlas v mojej hlave.

Svetlo sa blížilo.

,,Je tu niekto ?" ozýval sa hrubý hlas.
,,Rýchlo! Sem!" Snažil sa, čo najtichšie rozkazovať Brian.

Zatiahol ma do tej veľkej skrine.
Vo vnútri nebolo nič. A vlastne ani nebola tak veľká, ako som si myslela.

Stáli sme tvárou k dverám skrine, vedľa seba ako na vojenskom cvičení. Nohy a ruky sme mali tesne natlačené pri sebe.
Cez malú štrbinku sme pozerali, či je ešte ten policajt tu.

Snažila som sa ukľudniť, ale panika a adrenalín robili svoje.

,,Je to v pohode," ukľudňoval ma.
,,Jasné."
,,Teraz sme nesmrteľní," zašepkal mi do ucha.
,,No len na chvíľu."

Počuli sme kroky, ktoré sa stále približovali. Obaja sme stŕpli.

Nakoniec nás obišli.

Ucítila som, ako ma niečo šteklí na nohe.
,,Brian, máš riadne chlpaté nohy," vytresklo zo mňa a on sa začal potichu smiať. Prečo musím vždy povedať niečo hrozné!?
,,Ja mám dlhé nohavice, takže..."

Ozvalo sa spodo mňa zapištanie.
Prosím nech to nie je potkan, nech to nie je potkan !

,,Do kelu! Tu je potkan!" zakričal Brian, hláskom hysterického dievčaťa a ja som ho rýchlo umlčala rukou.

,,Je tu niekto !? Ukážte sa!"zasa začal vykrikovať policajt.

Po dobrej polhodine strávenej v skrini sme vyliezli, keďže to ten strážnik vzdal.

,,To čo malo byť !?" vykríkla som.
,,No určite nie moje chlpaté nohy," zasmial sa z plného hrdla.
,,To bol život, drahá Zoey."

Prepáčte, že pridávam tak neskoro :'(
Pesnička bola od fall out boy- immortals.
Ďakujem za votes a komenty :)