,,choroba" nespavosti

2.4K 181 16
                                    


,,Zoey?"

Počula som nejaký hlas, ale nechcelo sa mi zobudiť, dokonca som bola lenivá aj na vydanie hocijakého zvuku.

,,Zoey ... Spíš?"

,,Teraz už nie. Čo chceš ?"

,,Nemôžem zaspať."

Keď spím, je mi jedno, či ma budí Tyler Posey alebo Brian. Proste choďte všetci do postelí a drichmite!

,,Hneváš sa, že som ťa zobudil ?" spýtal sa medovým hláskom.

,,Nie..."

,,To bola taká irónia, až to bolí, Zoey. Priamo tu, pri srdci," posmieval sa mi a mne to bolo v tejto chvíli úplne jedno, pretože som riešila vlastnú krízu, zvanú rodičia.

,,Nad čím rozmýšľaš ?"

,,Že keď sa objavím pri dverách a naši ma tam budú čakať so sekáčikom na mäso, či by som mala napísať závet. Vieš, neviem sa rozhodnúť, či sa mám dať spopolniť alebo len tak hodiť do hrobu... Ráta sa keď to bude písané na pokladničnom bloku alebo potvrdenke o parkovaní?"

,,Nemyslím si, skús radšej vrecko na zvracanie, máš tam viac miesta."

,,Ty si taký magor !"

Začali sme sa obaja rehotať na celé auto a mňa razom prešla únava.

,,Keď už hovoríme o tej smrti, myslíš, že je život po živote?"

,,To asi nie, určite neverím na to, že budeš mať bungeejumping na oblakoch alebo budeš lietať s jednorožcom. Radšej mám predstavu, že sa znova narodíš, pretože naša duša je nejaká energia a energia sa nemôže stratiť. Teda aspoň to som pochopila z hodiny fyziky..."

,,A čo ak to je jednoduchšie ? Že sa tvoje telo rozloží a zožerú ho červy ? Žiadne predtým, žiadne potom. Iba nič," dopovedal a mne naskočila husia koža aj na nohách.

,,Prečo dokážeš spraviť z toho, že nás hľadajú policajti pozitívnu vec, ale toho, že umrieš spravíš tragédiu. Veď je to úplne obyčajná vec. Nikto nežije večne, ibaže by si bol upír a na to si ty až moc živý."

Nastalo hrobové ticho a každý prehodnocoval svoje amatérske teórie. Mohli ste počuť, ako každému šrotujú v hlave kolieska a snažia sa hýbať, čo najrýchlejšie.

Napokon som to vzdala a znova spadla do ríše snov. A nech si ma mladý pán nepraje, ak by ma ešte raz zobudil...

Ráno ma zobudili hrejivé slnečné lúče. Boli sme niekoľko sto kilometrov vzdušnou čiarou na juh. To znamená, že teplota sa tu zmenila s našich 23℃ na 30℃.

Hodinky na palubnej doske ukazovali neúprosných desať hodín. Načiahla som ruku medzi sedadlá a šťuchla som Briana do chrbta. Jediné, čo sa ozvalo, bolo nesúhlasné zamrnčanie.

,,Brian, Brian, no ták..." ďalej som mu prstom ďobala do chrbta.

,,Ja nechcem ísť do školy, mami," zamumlal a ja som mala, čo robiť, aby som nevybuchla od smiechu. Zatriasla som ním a snažila sa ho zobudiť.

,,Brian!" skríkla som.

,,Pre Krista, horí!?" posadil sa buchol si hlavu o strop. ,,Au !"

,,Nie, chcela som, aby si vstal," uškrnula som sa a on si šúchal vrch hlavy.

O hodinu sme boli nabudení a štartovali sme, vlastne ani neviem kam. Brian mi len povedal, že doteraz sme nič nazažili, preto ideme do najbližšieho veľkého mesta a tam má pre mňa prekvapenie.
Mala som v bruchu motýle, pretože pojem ,,prekvapenie"
som nemala zrovna najradšej.

,,Tak kam ideme ?"

,,Budeš sa aspoň chvíľu zaoberať niečím iným ?"

,,Hmmm... Nie."

Bola som veľmi zvedavá, preto mi tieto tajnosti vadili. Čo to tu vlastne táram. Teraz mi už môže byť jedno, či ideme do Mexika alebo do Atlanty. Boli sme na úteku pred rodičmi, políciou, životom a ja sa zaoberám, kam ideme. Nie je to smiešne ?

Znova a znova si musím pripomínať morbídnosť tejto situácie. Sedím v starom aute, ktoré riadi chalan mojich snov a ja sa ho nemôžem dotknúť, tak ako chcem, pretože som iba kamarátka. Ideme Boh-vie kam a prespávame v tejto rachotinke (pekne povedané).

Toto sa nestáva každý deň. Hlavne nie mne. Nie Zoey Clarkkovej, ktorej sa potil od nervozity aj mozog, keď zbadala Briana na chodbe. Nie tej Zoey Clarkkovej, ktorá sa nesmie zaujímať o chlapcov a musí sa učiť. Toto sa môže stať iba Zoey- Utečenkyni pred zákonom-Clarkkovej.

Konečne nová kapitola! Síce nie nejako dlhá, ale bola som rada, že som znova našla chuť do písania, preto sa ospravedlňujem, ak by sa vám zdala nudnejšia alebo slabšia.

Ďakujem za všetky votes a komenty, moc ma tešia :)

No čo myslíte, čo sa stane vo ,,veľkom meste "?

Lav jú sou mač XD





I Need You, IdiotDonde viven las historias. Descúbrelo ahora