I Need You, Idiot

my parents go mad

Od Briana som odchádzala so sklonenou hlavou. Po ceste ma hádzali protichodné pocity, raz tam a raz tam, doslova. V jednu chvíľu som bola pevne rozhodnutá, že sa otočím a pobežím za ním. No hneď sekundu na to, ma môj zdravý rozum prefackal a otočil druhým smerom.

Ako, by som len tak mohla odísť ráno z domu ? Nikomu nič nepovedať? Mala by som z toho problémy, nielen od rodičov, ktorý by mi na oči vyhadzovali jedinú vec, ktorá ma má zaujímať, a to školu. Určite by sa do mojich záujmov nemali zahŕňať pofidérne plány a o pekných chalanoch ani nehovoriac.

Cestou po našej ulici som kopla do každej veci, ktorá mi prišla pod nohy (kamene som po prvom pokuse vynechala, pretože ma od jedného šutríku bolel parádne palec). Celé mesto sa akurát zobúdzalo a začínalo nadobúdať ten neidentifikovateľný zvuk alebo skôr šum, ktorý počujete celý deň a večer keď utícha, tak vás zároveň uspáva.

Čo najtichšie som prišla po štrkovej cestičke k našemu domu. Pomalyčky som otvorila dvere a myslela som si, že moji rodičia neprídu na moje ranné potulky. No karma je sviňa.

,,S kým a kde si bola, mladá dáma?" vyštekla na mňa mama z kuchyne. No Zoey, teraz buď múdra. Klamať tvojej mame, je akoby si klamala sebe, nedá sa to. Moja úžasná hlavička mala pravdu. Rozprávať sa so svojou mamou bolo, ako sa rozprávať sama zo svojou kópiou. Obe sme mali heterochrómiu, teda každé oko iné, potom tu ešte boli rovnaké hnedé, vlnité vlasy a presne také isté argumenty v hádke. ,,No s teroristami, mami."

,,Zoey! Nerob si zo mňa srandu! Toto je vážne!" opierala sa o kuchynskú linku a v ruke mala hrnček s kávou.

,,Bola som sa prejsť," zatiahla som a očami som hypnotizovala kávovar, akoby sa z neho mala stať kúzelná Ginova lampa a mala ma z tadiaľto dostať.

,,Sama ? Len tak ráno?" prižmúrila modré oko.

,,Áno."

,,Prečo ?"

,,Bolo mi špatne," chytila som sa za brucho, ,,a bola som iba na našej ulici, prisahám."

Do kuchyne sa dopratal aj otec. Hmmm... no to mi tu chýbalo.

,,Deje sa niečo?"

,,Tvoja milovaná dcéra si len tak ráno zdrhne z domu a fláka sa! TO sa deje !" vyhadzovala rukami mama. ,,Bola by som rada, keby si jej dohovoril."

,,Fajn... Prečo si bola vonku ?"

,,Preboha! Bolo mi zle! Ja nie som malé decko, aby som potrebovala povolenie, hýbať sa v okruhu sto metrov od domu! Za chvíľu mám sedemnásť! Nepijem, nefajčím, nedrogujem! Čo viac by ste chceli!? Vôbec mi neveríte, alebo čo? Aký máte problém?" rozkričala som všetko, čo som mala na srdci a rýchlo som utekala do svojej izby.

Hodila som sa na koberec a chvíľu tam len ležala. Hlavu som mala prázdnu, až do vtedy, kým som nezapočula otcov a mamin rozhovor.

,,Frederik, niečo sa s ňou deje..."

,,Nemá nejakého chlapca ?" Preboha, otec, za všetko nemôžu iba chlapci, mala som chuť zakričať.

,,O tom by som vedela," no mami, asi už nemáš schopnosti super stíhačky a veštice v jednom.

Celý deň som nerobila nič iné, len sa potulovala po dome a vyhýbala sa zvedavím pohľadom. K večeru som to vzdala a tvárila som sa, že sa učím ruštinu na písomku, ktorú som si vymyslela.

Nemohla som to byť ja, ak by som sa neučila naozaj. Nešlo proste len tak sedieť nad učebnicou a ignorovať ju. To. Proste. Nejde.

Takže to znamená, že som zaspala s tvárou v knihe. Nečakané.

,,Kde som?"
,,Slečna, ste v Chicagu." Poobzerala som sa okolo seba na vysoké domy.
,,Prečo tu som ?"
,,Je to tvoj sen, mňa sa nepýtaj," odpovedal bradatý hipster s okuliarmi.
,,Diki za pomoc."

,,Zoey..." niečí hlas mi šepkal do ucha. ,,Zoey..."

,,Č- čo !? Kto je mŕtvy?" zdvihla som rýchlo hlavu.

,,Ak nebudeš ticho tak budem mŕtvy ja. Tvoj otec ma vlastnoručne stiahne z kože," povedal po šepky Brian.

,,Prišiel som sa ťa spýtať, ako si sa rozhodla."

Ja som na to úplne zabudla ! Čo teraz !?

,,Hmmm..." zaváhala som a rýchlo som hľadala v izbe nejaký kúzelný predmet, ktorý by mi mal pomôcť.
Prečo vždy hľadám niečo kúzelné!? Asi by som s tým mala prestať.

Prepáčte, že tak dlho nebola kapitola:) táto je dosť dlhá tak dúfam, že vám to vynahradí.

Čo myslíte? Ako Zoey odpovie Brianovi ?

P.S. na obrázku Zoey, ako asi vyzerala pri hádke s rodičmi.:')