Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

2. ,,Rande"

Keď som ju dobehol, chytil som ju za rameno a otočil k sebe. Ona na mňa škaredo pozrela, ale potom sa na jej tvári objavil jej nádherný úsmev. Nemohol som si pomôcť. Ruky a nohy ma nepočúvali, a... pristúpil som bližšie, objal som ju, a zašepkal do ucha:,,Sára, ja- ja ťa milujem."

,,Ale jasné,"zasmiala sa

Dočerta, dočerta, dočerta, vravel som si v duchu.
,,Ale ja nesrandujem,"šepol som.

Sára zbledla a potom sčervenela a opäť zbledla. Videl som, ako si ma premeriava. Bol som síce fešák, ale však viete dievčatá sú veľmi vyberavé.

,,Dobre, stretneme dnes o 16:45 v parku."

,,Nemôžeme inde? Nechcem aby sa ti niečo stalo,"slabo som sa usmial.

,,Tak dobre. V čajovni o 16:45, ok?"

,,Okej."

Potešilo ma, že dala taký skorý termín, chcel som sa vrátiť k mojim večerným povinnostiam.
Tento raz som si to namieril na Mikulovho komplica. Volá sa Adrián Hátaš. Vedome plní Mikulovu vôľu a ešte k tomu týra Mikulovu manželku, lebo sa dozvedela o ich ,zarábaní'...
Pobozkal som ju na líce a rýchlo zmizol. Teda, chcel som rýchlo zmiznúť, ale na pol ceste domov som sa zrazu zastavil a zarazene civel do zeme.

Na jazyk mi prišla otázka: Prečo sa máme stretnúť?

*****

Čakal som ju v čajovni. Bolo už dobrých 20 minút po 16:45 a už som sa zberal na odchod, keď som ju uvidel. Na tvári jej žiaril ten príťažlivý úsmev, ktorý ma prvý raz, keď som ju uvidel tak očaril.

Presne ako správny džentlmen som jej odtiahol stoličku. S pôvabom si na ňu sadla. Potom som vytiahol blok, v ktorom som mal napísané všetky druhy čajov aké tu predávajú. Po jednom som jej ich prečítal a potom som sa jej spýtal, ktorý chce.

,,Biely čaj,"rozhodla sa.

,,Aj ja ho mám rád," usmial som sa a šiel som ho objednať. Keď som čaj doniesol bol ešte veľmi horúci. Sára využila príležitosť a začala sa ma vypytovať:,, Ako sa voláš ?"

,,Peter," (čítajte pítr )

,,A priezvisko?"

,,Konty."

Postupne sa ma vypytovala na to odkiaľ som, akú mám prácu a také tie hlúposti. Jasná vec, že som jej nepovedal, že som vrah! Povedal som jej, že som poslíček s balíkmi a listami. Vždy v sobotu doobeda nosím poštu starým ľuďom alebo utajeným firmám, či voľakomu kto nemá rád poštárov.

Potom sa ma pýtala či mám nejakú rodinu, a tak ďalej. Ja som jej na všetky otázky pravdivo odpovedal. Až na koniec sme sa dostali k otázke:
,,Odkiaľ si poznal môjho otca?"

Samozrejme, nemohol som jej povedať pravdu.
,,Bol som v tom parku keď sa to stalo, a potom na druhý deň som si prečítal noviny," mykol som plecom.

Bolo zjavné, že ju moja odpoveď sklamala, ale čo som mal robiť? Povedať jej pravdu? Veď by ma udala na políciu a musel by som utiecť a-a ... už by som ju nikdy nestretol.

To som teda nechcel. Budem sa držať svojho príbehu teraz a...

,,Peter?"vyrušila ma z premýšľania. Má na to talent, pomyslel som si.

,,Áno?"

,,Odkiaľ vieš moje meno?"

Došľaka, došľaka, došľaka, nadával som v duchu. Čo jej mám povedať? rýchlo som premýšľal. Pravda bolí a ju to bude bolieť viac než mňa, tak som si napokon vymyslel odpoveď:

,,Počul som ako sa dvaja policajti na mieste činu rozprávajú, že tvoj otec má teba a, že sa voláš Sára,"

Postupne som sa snažil vtlačiť do hlavy svoje klamstvá, aby som sa náhodou nepreriekol.
Medzičasom čaj vychladol, tak som si chlipol lenže to som nemal robiť, lebo Sára vyrukovala s ďalšou neočakávanou otázkou:

,,Ako si mohol počuť dvoch policajtov ako sa o mne rozprávajú, keď po útoku uzavreli celý park a potom skončili až o polnoci s vyšetrovaním?"

Od prekvapenia mi až zabehol čaj. Rozkašľal som sa tak hlasno, že všetci sa v preplnenej čajovni dokonca aj čašníci obzerali na nás, teda skôr na mňa.

Keď som dokašľal, bol som ešte trochu zachrípnutý. Teraz som sa už naozaj nezmohol na slovo a bezmocne som mykol plecami.

Potom som zdvihol ruky na znak prehry a povedal som:,,Dobre, dobre vzdávam sa vyhrala si, poviem ti pravdu, ale sľúb mi, že to nikomu ale, že nikomu nepovieš, jasné? Ani mame." Sára na znak súhlasu prikývla.

Tak som začal rozprávať o tom, že som chcel zachrániť Mikulovu manželku pred mukami a zabrániť nezákonnému zarábaniu. Povedal som jej aj o tom, ako som bol schovaný za kríkom, a vypočul som si časť rozhovoru Mikulu s jej otcom. Potom som jej odsúhlasil, že v novinách do detailu napísali to, čo sa tam dialo a povedal som jej, aj posledné slová jej otca.

Popri rozprávaní som sledoval jej tvár, ktorá sa raz mračila potom sa jej zaleskli oči a rozplakala sa.

Keď som dorozprával mala oči červené, ale už neplakala. V tichu som čakal, ako na mňa nahučí, ale namiesto toho zamrmlala voľačo, že to musí stráviť a, že zajtra o takom to istom čase sa stretneme tu, a potom odišla. Nechala ma v mojich chmúrnych myšlienkach. Zaplatil som za čaje a bežal domov pripraviť sa na večernú ,prácu'.

Keď som prišiel domov pozrel som na hodinky bolo 18:02. Tak dlho som tam bol? Rýchlo som sa prezliekol, pripravil zbraň a išiel na svoju misiu.