Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

29. Úvahy

O hodinu

Sára sa za nami vliekla a, aj nás poslúchla, keď sme jej niečo povedali, ale nič nepovedala, a nedala na sebe nič vidieť.

Bol som z toho celý nesvoj, James celý čas o niečom hovoril, ale všetky moje myšlienky boli upriamené na Sáru. Čo bude po mojej korunovácii ? Opustí ma ? Bude to vlastne medzi nami také, ako pred pár týždňami ? ,,Nie,"trpko som sa zasmial.
,,Čo?"prekvapene prerušil James svoj monológ. Ani som si neuvedomil, že som to povedal nahlas. ,,Do šľaka!"zaťal som ruky v päsť.

James nechápal o čom meliem, no sledoval môj pohľad.

Až zavadil o spúšť, ktorá ma tak rozrušila. Uprostred čistinky stála zničená chalupa a dve telá ležali pri nej.

Už zdiaľky som pochopil, že je to vážne. Frfloš alebo riaditeľ nás museli predbehnúť.

Pozrel som na Jamesa a ten na mňa. Obaja sme v tej sekunde vybehli a Sáru nechali nech sa za nami motá.

Pribehol som k prvému telu. Bol to asi 14-ročný chalan s čokoládovými vlasmi. Hruď sa mu trhane dvíhala. Pozrel na mňa zelenými očami, v ktorých sa mu zaiskrilo.

,,Pri-prišiel starý chlap ."vytisol zo seba, ,,hľadal nejakého Petra."

,,Ja som,"povedal som s nádejou, že si ešte na niečo spomenie. Čupol som si k nemu a vzal jeho ruku do svojej.

,,Mu-musíš odísť. I-idú po tebe,"varoval ma a posledný raz vydýchol. Bol dobodaný a na krky mal hlbokú ranu.
,,Do čerta,"vydýchol som a postavil sa. Možno by mi vedel povedať o čom hovoril riaditeľ. Lenže teraz už ni nepovie, je mŕtvy.

,,James!"zavolal som na neho, ,,ako je na tom ten druhý?"

,,Je mŕtvy,"odvetil a pristúpil ku mne. ,,Do čerta ! Do šľaka !"zlosti som zo seba z trhol tričko, ,,Šľaka, čo mám robiť ?"

Chvíľu som hľadel na Jamesa, ktorý sa uhýbal pohľadu. Nejako som sa spamätal a vydýchol.

,,Varoval ma, že po mne ide,"informoval som ho.

,,Kto ?"zaujímal sa.

,,Ja neviem. Tipujem riaditeľa, "priznal som, ,,Frfloša som odstavil."

,,Musíme sa odtiaľto dostať,"zmenil tému.

,,Keby to tak šlo..."

,,Ty si mi tedy tajný vrah,"zasmial sa, ,,čo takto mapa ? Navigácia ?" Kývol na rozpadávajucú sa chatku. ,,Tak sorry ale ja mám hlavu, aj na iné veci."

,,A na koho, alebo na čo ? Ale vieš, čo ? Ja viem na koho. Na Sáru."

,,Ale..."

,,Nepopieraj !"napomenul ma a skúmavo ma študoval.

Zaváhal som. Zamiloval som sa do nej len, čo som uvidel jej fotku. Je vtipná a zábavná. Ale za to ma zradila, a toto je jej brat. Ten, ktorý mi môže opäť ublížiť. zas môžu sáru použiť ako návnadu.Čo keď to, ani nie je jej brat ?

,,Nepopieram,"povedal som. Cítil som Jamesov skúmavý pohľad.

Celé moje telo mu chcelo povedať jak veľmi milujem dievča, ktoré bolo, ktoré som po dlhom čase pustil k sebe. Lenže rozum som mal čistý preto som nič nepovedal, iba hľadel do trávy.

,,Mali by sme nájsť nejakú tú mapu alebo niečo také," pripomenul James. Jeho slová boli chladné a nevýrazné. Neukázal som na sebe, ako ma to šokovalo len som prikývol stále s pohľadom upretým k zemi.

Naraz sme vykročili k zrúcanine. Odrazu som zastal a obzrel sa. James zaskočene pozrel na mňa a dva kroky predo mnou ostal stáť. Spýtavo zdvihol obočie no ja som ho ignoroval.

Pristúpil som k Sáre a zahľadel sa do jej prázdnych očí. Ona ich mala hnedé, on modré. Ona bola blondína, on mal vlasy čierne. On bol zvedavý, ona bojazlivá. Boli iní. Nemohli byť brat a sestra, a predsa som cítil, že neklame.

,,Si jej brat naozaj ?"spýtal som sa s pohľadom upretým na Sáre.

,,Nevlastný,"povedal takmer nečujne ale ja som to zachytil.

,,Prečo odo mňa chceš vedieť či ju ľúbim ?"

Odpovedi som sa nedočkal. Ani mi nechýbala. Prečo musí byť láska taká komplikovaná ?

Lebo si sa nemal zamilovať, ty debil.

Nie ? Vždy som chcel začať nový život.

V tom máš pravdu. Ale nepredstavoval by si si to nástupom na trón.

Nie nepredstavoval. V tomto mala moja gebuľa pravdu. Nie som stvorený na vládu.

Pocítil som studenú ruku na pleci. Striaslo ma. Bola pólka apríla a, asi 17 stupňov. Ruky by mali byť teplé.
Začul som hlas:,,Je ti niečo, Peter ?"
Do šľaka, odkiaľ vie moje meno ?
Sára, trkvas.
Si milý vieš o tom ? Nadávať samému sebu.

Nereagoval som na otázku tak som nov pokýval. V hlave sa mi objavil iskričky nádeje. Zdvihol so ruku a z celej sily vylepil Sáre zaucho. Hlava jej vyletela do strany, ale inak sa, ani nehla.

Nedal som najavo svoje zúfalstvo iba som sa tvárou v tvár otočil na Jamesa. ,,Nie som v pohode,"upokojoval som ho a pobral sa na odchod. James tam ešte chvílu stál a pohľad mu behal raz na mňa raz na ňu. Vnútri som cítil bolesť. Nie takú bolesť, fyzickú. Ale psychickú bolesť, ktorú som nedokázal pochopiť.

,,Sakra!"zvolal som a zlostne dupol. Nenechám sa opantať niekym kdo o mňa nestojí. Keby ma naozaj milovala dávno by sa z toho stavu dostala. Určite mala na výber. ,,Netvrdni tam toľko, James !"zavolal som na neho a išiel k chatke.

Zdravím ľudia !

O ničom kapitola však ? Týždeň mi trvalo napísať o ničom kapitolu -_- zvyknite si ! Pokiaľ nie je v nej nejaké vzrúšo tak tá kapitolka rýchlo nebude a, čo sa tíka Sári a Petra. Nie som expert na vzťahy ani nemám skúsenosti tak pokiaľ je to umelé tak sorry, ale mne sa zdá, že neverou sa začína všetko krásne...

Adios !