Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

12.Psychopat

,,Vy ste psychopat či áno ?''
,, Nemám na výber,"uškrnie sa, ,,mal som tvojich rodičov veľmi rád. Hlavne brata ani švagriná nebola zlá... Lenže jedného dňa prišiel na svet krpec, ktorý všetko zničil. Najprv zabil môjho brata a potom aj švagrinú. Ako si sa ty narodil som sa rozhodol, že s tebou nebudem mať nič spoločné ale s tvojimi rodičmi som udržiaval stály kontakt." ,,Takže mňa si ani nepoznal a už si ma odhodil,"zavrčal som. ,,Tak nejak,"uškrnul sa, ,,neznášam deti sú s nimi len samé starosti, a problémy.Ty si presným úkazom." ,,Jéj vďaka,"predstieral som nadšenie, ,, ale až takú poklonu som od vás pane nečakal."

,,Vieš, ja mám pre teba návrh."

,,Áno ?"zaujímalo ma.

,,Vyber si;buď si pošpiním ruky ja,alebo ty."

,,A s čím si mám pošpiniť ruky?"hral som hlupáka i, keď som presne vedel,že mojou krvou.

Vedľa svojho, kresla, mal položené noviny. Hodil mi ich a ja som ich chytil. ,,Rozmysli si podľa tohto,"kývol na noviny.

Opatrne som ich roztvoril a našiel obsah:

*Vandalského dcéra zmizla,je za tým Peter Konty ? viac na strane 4

*Šport- Hamšík vyhral neoficiálny zápas so Škrtelom; viac na str. 26

*Zomreli; viac na str. 15

*Policajti

*Reklamy

Pretočil som na stranu 4 kde bolo viac o Sárinom zmiznutí.

ÚNOS

Najprv otec teraz aj dcéra !

Naposledy sa Sára Vandalská zhovárala s väzňom, ktorého meno je Peter Konty. Podľa Filipa Horvátha ktorý dozeral na celu v ktorej bol Konty, tak Vandalská a Konty spolu dobre vychádzali. Keď Vandalská odchádzala od Kontyho mala dobrú náladu tak ako Konty.

Keď prišla domou pozdravila mamu a zamkla sa v izbe,čo je podľa jej mami úplne normálne u detí v jej veku. Lenže ona potom neprišla ani na obed a ani na večeru a ani nevyšla z izby. Jej mame to začínalo byť podozrivé. Tak zaklopala na dvere svojej dcéry a otvorila dvere, neboli zamknuté. Balkón v dcérinej izbe bol otvorený a Sári nikde.

Je za tým Konty ?

Hovorí majiteľ väzenia:

U Kontyho nebolo vidieť nijaké dobré správanie. Stále hľadal spory do ktorých by sa mohol zapojiť. Hneď na druhý deň zbil jedného chlapca a dosvedčil anonymný svedok. Na jeho izbe bol aj jeden mladý muž ktorý sa volal Dave . Sám Dave povedal:,,Konty je najväčší zlodej akého som videl a to je čo povedať keď aj ja som sám zlodej."

,,Klamstvá!"zreval som.

,,Synovček, tíško,kľudne. Všetko je do písmena pravda."

,,Lenže Dave by to nikdy nepovedal a jeho útek tak nie je ani spomenutý,dedo."

Lenže dedo som mu povedať nemal. Úplne všetok jeho pokoj zmizol a začal jačať:,,Ja,že som dedo? Ja ?"

Zdvihol zo zeme šabľu a hodil ju po mne ja som to nečakal a ani ma nehlo.Šabľa ma trafila do ramena. Zasyčal som od bolesti a Martin Konty sa rozrehotal ako šialenec. Začal do mňa hádzať ďalšie vražedné vecičky až jedna presekla moju reťaz a ja som bol na slobode. Vytiahol som si šabľu z ramena. Bolelo to strašne ale vydržal som. ,,Toto je za Dava ktorý kvôli tebe bude asi navždy na drogách a za Sáru, ktorá si toho tiež veľa vytrpela,"zasyčal som a pokúsil som sa mu voľakam zabodnúť šabľu ale Konty sa rýchlo spamätal a mečom mi vyrazil šabľu z ruky. A opäť sa bláznivo rozrehotal.

,,Rodičia ťa nikdy nemali radi! Neznášali ťa! Bol si čiernou ovcou našej rodiny,"provokoval ďalej, ,, keď sa dozvedeli aké máš srdce a, že máš tú chorobu... zaprisahali sa, že zabránia, aby nemal nikto také nemehlo ako ty. Áno nemehlo ! "

Do očí sa mi tisli slzy. Bol to nový pocit po 10 rokoch opäť plakať.

,,Rodičia vedeli,že som dobrý, milý... ,že sa snažím ich potešiť a koľko ma aj chválili ! Keď som počul ich rozhovori vždy som počul len ,,mal by ísť do blázinca,Martin je psychopat,,."hovoril som cez slzy.

To som zaťal do živého čo ma trochu potešilo, že som našiel jeho slabinu.

,,Môj brat ma mal rád... bol starostlivý,snažil sa mi pomôcť..."

,,Snažil sa ti pomôcť tak, aby si skončil v blázinci !"vysmial som ho. V duchu som ho ľutoval ale musím sa ho nejak zbaviť.

Martin Konty vydal bolestný vzdych. Ja som sa len kruto zasmial. Aspoň som sa snažil aby to znelo ako smiech lenže ja keď sa nechcem smiať tak to znie ako kýchanie mačky.

MK na mňa čumeľ ako na zjavenie. Nad tým som sa už naozaj  musel pousmiať. Kto to kedy videl,že vrah sa smeje ako mačka keď kýcha ?

No, čo som výnimočný. No dobre, dobre už ho nebudem týrať. Švacol som Kontyho po kečke a odpadol. Jeho telo a samozrejme aj ducha som odtiahol ku mojej reťazi ktorou som ho zviazal a strčil do skrine ktorú som si všimol pri stene. Až vtedy som si všimol,že mu krvácali ruky.ČO to malo byť ?No to je jedno. Vybehol som z miestnosti kde ma držal a objavil som sa v bludisku, ktoré sa nachádzalo v zámku do, ktorého som sa snažil dostať. Tak a som tu do toho!posmelil som sa rozbehol do jednej chodby.