Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

20. Smrť a hnev

So Sárou som vyšiel z izby. Keď sme už stáli na chodbe pritlačil som ju ku stene a rukami sa oprel o stenu vedľa jej hlavy. Priblížil som sa ku jej tvári tak, že som cítil jej zrýchlený dych. Oprel som si svoje čelo o jej a vychutnával chvíľu.

Je v mojej moci. ,,Je pravda, že si vedela o tom, že som následník trónu ?"spýtal som sa a nespustil oči z jej čokoláfovo hnedých v ktorých som sa načisto strácal. Aj ona ma pohľadom hypnotizovala. Mierne prikývne.

Ja opäť mäkko poviem:,,Tak prečo si povedala, že nič nevieš ?'' Odtiahol som sa od nej. Ale pohľad som nespustil.
,,Lebo, som nevedela všetko."

Och, to je odpoveď zahundrem si v duchu. Pokračujem v provokovaní. Je to dosť veľká sranda. Optriem sa o jej pery svojimi a ona primrzne na mieste. Potom sa otočím a spokojne pokračujem do jedálne.

Sára tam ešte stále prekvapene stojí a zarazene na mňa pozerá.
Cestou do jedálne rozmýšľam nad tým, ako by som ju nabudúce provokoval.

V jedálni som si sadol ku stolu pri okne a zavolal čašníka, ktorý mi doniesol anglické raňajky. Musím uznať, že Anglicko má veľa výhod a hľavne chutné raňajky, ale byť kráľom je niečo iné.

Asi o desať minút prišla Sára. Nevinne som sa na ňu usmial a napichol slaninku na vydličky. S chuti som do nej zahryzol.
,,Vieš o tom, že Jonas ušiel ?"spýtala sa Sára len tak mimochodom. Mne zabehlo a začal som sa dusiť a kašľať. Všetci sa na nás pozreli tak,ako v čajovni. Až vtedy som si uvedomil, že Sára sa na mne smeje. Rýchlo som vzal šálku čaju a vypil ju do dna.

Kašeľ ma prešiel. Preplietol som si prsty a pozoroval Sáru ktorá sa dusila smiechom.,,Tak?"zdvihol som obočie. ,,Nezdrhol,"povedala pomedzi smiech. Pekná pomsta pomyslel som si. Znova sa pustím do jedenia. Sára sa ďalej smeje.

*****
Po raňajkách ideme do izby. Jonas už sedí na posteli a urazene na mňa zazerá.,,To, čo malo byť?"
,,Povedal si, že si už jedol,"mykol som plecom. ,,To hej ale vieš jak to bolelo ?"mimovolne si prejde po spánku. ,,Hmmm,"naoko sa zamyslím, ,,hm, neviem ale tuším viac bolelo to, ako si ma buchol pred zámkom."
Nevinne sa usmeje.

,,Vidíš ? Teraz ma tak napadla nová otázka. Prečo si mal inekciu zabodnutú v ruke ?"
,,Aby som nezaspal,"zamrmle.
,,Ale hnusný si vedel byť,"podpichol som ho.
,,Hneval som sa, že si prišiel,"bránil sa. ,,Ale však som dostal odkaz ! Že mám prísť na miesto posledného odpočinku nejakého chlapa !"
Prekvapene na mňa pozrel. Sára nás len ticho pozorovala.

,,Ahaa,"zatiahnem, ,,teraz mi povieš, že to tam dal Frfloš alebo voľakto iný, a ty o tom absolutne nič nevieš ! Však ?"
Nahnevane na neho zazerám. Už fakt neviem, čo si o ňom mám myslieť. Raz vtipný a bláznivý, druhý raz klamár a ešte neviem, čo všetko.
,,V podstate máš pravdu,"začne, ,,ale..."

,,Ale ty o tom niečo vieš a tým, že si to prečítam tak pôjdem hľadať Sáru dajmetomu na koniec sveta tak sa ma zbavíte !"
Jonas neisto prikývol.

Pohľad Sári

Normálne Petra nespoznávam. Takého rozčúleného som ho ešte nevidela. V jeho modrých očiach, ktorých za ten týždeň, čo ho poznám hrali len iskričky radosti, a smiechu. No teraz v nich je, len hnev,bolesť,zúfalstvo a nenávisť.

Ľutujem ho ale tiež som mu ublížila. Mala by som byť rada, že som ešte medzi živými. Keď už hovorím o živých Jonas už medzi nimi nie je. Zhrozene som pozorovala tú scénu.
Jonas vystrašene pozoroval Petra keď vzal do ruky nožík. Petrovi sa tento raz neobjavil na tvári šialený úsmev alebo také voľačo. Nie on teraz z čistým svedomým išiel zabiť človeka kvôli, ktorému trpel niekoľko dní. Peter od Jonas stál asi jedn meter, preto pristúpil bližšie a rozohnal sa rukou v ktorej zvieral nožík. Šrabol ním Jonas po líci. Potom po...

Nemohla som sa ďalej dívať. Najprv mu spôsobil obrovské bolesti,a potom ho dorazil.

Peter sa zniče zvalil na zem a ...
...rozplakal sa. Plakal a plakal až upadol do bezvedomia.

Bolo hrozné pozerať sa na chalana, ktorý je inak silný a sebavedomý no teraz je úplne slabý a zničený.

Pozrela som na Jonasa, ktorý ležal vedľa posteli v kaluži krvi.
Škoda, že sa Peter musel spoznať z Jasom na misii a nie vtedy keď je sám sebou. Bol to skvelý človek.

Prišlo mi zle od toľkej krvi a zničeného tela, preto som si radšej ľahla. Kam pochováme Jonasa neskôr vyriešime.

Tak zdravím !
Dnešná kapitolka je pomerne dosť krátka ale chcem zverejniť to, že ako vyzerá náš Peter Konty. Hore je Náš Peter :)