11.Zámok

146 7 0
                                    

Keď som priplával na člne k brehu. Vyliezol som z neho a vytiahol na súž, lebo som nemal povraz na priviazanie ku kolíku. Potom som sa okolo seba poobzeral a pred sebou zbadal nádherný zámok.

Išiel som ku nemu so zbraňou vo vrecku pripravený ju vytiahnuť

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Išiel som ku nemu so zbraňou vo vrecku pripravený ju vytiahnuť. Po 10 minútach lezenia na skaly som sa konečne dostal pred bránu ktorá viedla do zámku. Bola otvorená. Chvíľu som váhal ,že či to náhodou nie je pasca ale napokon som prešiel bránou a vtedy mi napadlo čo som si nezistil. Nezistil som či Sára je doma. Ja hlupák ! Teperím sa sem deň, utekám pred políciou a možno zbytočne ! Tresol som sa dlaňou po čele až to pleslo a zvuk sa odrážal od skál. Už som si skoro ďalšiu strelil ale niečia ruka ma zadržala. Mala pevný stisk. Vykrútila mi ruku za chrbát a donútila ma roztiahnuť nohy.

,,Kto si ?"spýtal som sa po šepky.

,,Priateľ,"odvetil neznámy a ja som zaskučal lebo mi nohy odtiahol od seba ešte viac.

,,Čuš,"zasyčal a pritlačil mi ruku silnejšie ku chrbátu.

,,Čo ti ?"za fňukal som, ,,chceš aby som spravil rozštep?"

,,Prepáč,"zamumlal a pustil ma.

Ja som na to nebol pripravený a nohy už aj tak dosť roztiahnuté sa ešte viac roztiahli až som sa strepal a skríkol od bolesti. Neznámy ešte raz povedal prepáč a potom som sa stratil v temnote.

*****

Prebral som sa v bolestnej pozícii. Zaskučal som a snažil sa postaviť, ale mal som zviazané ruky v takej polohe akej som spadol.
,,Čo sa deje ?"zakričal som.
Neznámy do mňa surovo kopol až som zastonal. ,,Čuš,"zahriakol ma.
,,Kto si ?"stále som na neho nevidel.
,,Priateľ."
,,To si už hovoril ! "vyštekol som a zato som si zaslúžil riadne zaucho.
,,Si hluchý,že máš byť ticho ?"
Vtedy som si uvedomil,že ten hlas poznám.
,,Dave?"
,,No, áno som to ja, a ?"
Takého som ho nepoznal. Vždy bol plachý a usmievavý ale nie ľadový, a krutý. Čo sa to s ním stalo ? ,,Je ti dobre ?"spýtal som sa . ,,Nikdy mi nebolo lepšie,"odvrkol.

,,Tak čo chceš odo mňa ?"

,,Odviezť ťa k pánovi,"

,,A čo je zo Sárou ?"

Diabolsky sa zasmial a prevalil ma na chrbát. On si na moje brucho rozkročmo sadol až som zastonal. Pozeral som mu do tváre ktorá bola zamračená ale predsa sa uškŕňal.  Mal vytiahnutý rukáv a v žile zapichnutú ihlu. Za lapal som po dychu.

,,O-od k-kedy berieš d-drogy ?"

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,,O-od k-kedy berieš d-drogy ?"

,,Pán mi dal,aby mi bolo dobre."

Už hovorí ako Dobby z HP.,pomyslel som si. Ten jeho ,pán' mu dal nejaké drogy, aby bol proti mne.

,,A čo odo mňa chce ?"zúfalo som sa spýtal. Dochádzal mi dych, Dave bol ťažký.

,,Uvidíš,"odvetil, ,,ja som len sluha."

,,Prečo na mne sedíš ?"

,,Otázky, otázky a otázky. Na, čo otázky keď odpovede niet,"zavrčal, ,,Prečo sa na koni sedí ? Aby sa naučil poslušnosti."

,,Ty si taký debil,"zavrčal som.

,,Prečo ? Lebo som múdrejší ?"uškrnul sa .

Začal som naňho páliť všetky nadávky čo mi prišli na jazyk lebo bol už naozaj ťažký a musel som si nejak vybiť zlosť. I, keď mi už došlo,že prečo na mne sedí. Nechce mi ublížiť, ako, aby som mal otras mozgu ale aby som omdlel od nedostatku kyslíka . A to ma štvalo ešte viac lebo ten tupec bol nadrogovaný takže si ani nemusí všimnúť, že som mimo a nakoniec ma privedie do hrobu.

,,Ako sa volá tvoj pán,"od nudy som sa ho spýtal a zívol.

,,Martin Konty,"odvetil a mne zabehlo a začal som sa dusiť.

Dave na mňa vystrašene pozrel a zliezol zo mňa ja som sa zhlboka nadýchol a ďalej sa dusil. Keďže mi to nepomáhalo posadil som sa a vtedy som sa konečne upokojil.

,,Martin Konty?"uistil som sa.

Dave prikývol. Aj by som ušiel no kam ? Dobre si to otec pripravil. Som na druhej strane rieky a na druhej strane rieky určite čakajú otcovi kumpáni. Len ako to,že otec žije ? Veď som ho zabil. Dave ma chvíľu pozoroval no keď zistil, že ten jeho plán s ,dobrovoľným' omdletým nevyšiel tak ma tresol päsťou do spánku a ja som sa opäť ponoril do nedobrovoľného spánku.

*****

Prebral som sa na chladnej dlážke. Keď som sa posadil skúsil som si pretrieť oči no na ľavej ruke mi zaštrngotala reťaz, a nepustila mi ruku až k očiam. Predo mnou na železnej lavičke sedel muž z mierne šedivými vlasmi. Mal iskriace oči ktoré sa na mňa mračili. Jeho róba sa podobala na tú zo stredoveku.

,,Je ti dobre,"opýtal sa .

,,Bolí ma hlava som smädný a hladný je mi zima ale inak mi je fajn,"zavrčal som.

,,Nebuď hneď nepríjemný,"napomenie ma.

,,Prečo nie ? Môj kamoš je na fetovaný moja priateľka je unesená... a kto za to môže ? VY !"

,,Tvoja priateľka je v poriadku a ja sa chcem s tebou porozprávať ako ujo so synovcom."

,,Ja som mal len strýka a strynku. Ale tí sú už mŕtvi a uja... toho som nemal."

,, Tak si predstav, že máš,"pokojne odvetil.

,,A keď si zo mňa strieľate ? Čo vôbec odo mňa chcete ?"

,,Uvidíš, no vlastne dozvieš sa ,"

,,Aké milé."

,,Takže čo chcete ?"provokoval som.

,,Tvoju hlavu,"zaškeril sa a ja som nahlas preglgol.



Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]Where stories live. Discover now