Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

18. Penzión

Krivkal som za tým čudákom až kým sme sa nedostali do jedálne, ktorá obsahovala dlhší stôl so šiestimi stoličkami. Chladne mi ukázal, že si mám sadnúť. Odtiahol som si stoličku a sadol, Sára, ktorá sa ku nám po chvíli pridala nasledovala môj príklad.
,,Ako si ma sem dostala ?"
Šibalsky sa usmiala. ,,Niečo za niečo." Spýtavo som na ňu pozrel. ,,Keď odtiaľ to vypadneme,"dodala. ,,Ale nezabudni,"pripomenul som jej, ,,Že ešte stále som ti neodpustil."
Prekrížil som si ruky a zamračil sa na ňu. ,,Jasné,jasné...,"prevrátila oči.
Lekár nám doniesol jedlo a chladne nám poprial dobrú chuť.

*****

,,Ja už fakt nevládzem,"za fňukala Sára. Už ma z nej fakt začína bolieť hlava. ,,Ticho ! Sama si si vybrala !"napomenul som ju. Tým ,sama si si vybrala' som myslel spôsob cesty. Dal som jej na výber, buď peši alebo štvorkolkou ktorú som našiel pri nemocnici. Ako už viete vybrala si cestu peši.

,,Ale notááák,"za fňukala, ,,Nezoberieš ma na koňa ?"
Začal som sa potiť. O čom melie ? Čo je to na koňa ? Dúfam, že nie...
Ale to určite nie... Či ?..

Pozrela sa na mňa a všimla si môj prekvapenovystrašenoznechutný výraz. Pobavene sa uškrnula: ,,Na chrbát. Niesť ma na chrbáte ty úchyl."
,,Hahaha,"uštipačne som sa zasmial a nebadane si vydýchol, ,,Kto by na to asi tak myslel?"
Aj keď som sa to snažil zahovoriť všimla si moju úľavu v očiach. ,,Nie nezoberiem ťa !" Zvyšok cesty z dediny prebehol mlčky. Išli sme do Banskej Bystrice.
Do BB sme prišli na večer. Tak sme sa ubytovali v penzióne. Zaplatili sme si izbu na jednu noc s raňajkami. Prišiel som na izbu, kašľal som na to, že budem so spať v jednej posteli, len som sa na ňu hodil a okamžite zaspal.

*****
Ráno som otvoril oči a s chuti si zívol. Vedľa mňa ležala Sára a ticho dýchala.
Je taká rozkošná keď spí, pomyslel som si. Ale, čo mi šibe ? Vôbec nie je krásna a, ani rozkošná ! Je to len jedna mrcha, ktorá si ma obmotala okolo prsta a v pravej chvíli roztlačila.
Vstal som z postele a šiel do sprchy. Cestou som kukol na hodinky. Bolo 6:34. Takže som mal čas na vypranie môjho špinavého prádla. Keďže som si ja debil nezobral kufor s čistým oblečením. Vošiel som do kúpeľky a zavrel za sebou dvere. Vyzliekol som sa a prádlo som hodil do vane kde som ho poriadne namočil, a zbavil špiny. Potom som ho vyžmýkal a prevesil cez vešiak na osušky.
Vliezol som do sprchy a dal si studenú sprchu na prebratie. Nakoniec som sa asi pól hodinu sprchoval príjemnou teplou vodou. Keď som vyšiel zo sprchy a zabalil sa do osušky dvere na kúpeľni sa otvorili a dnu v pochodovala Sára. Od šoku som pustil osušku. Pár sekúnd na mne ešte držala no potom zo mňa spadla a ja som ju zahanbene zdvihol a opäť sa zabalil. Sára tam stála ako prikovaná. Čakal som kedy sa začne rehotať no tak sa nestalo. Namiesto toho pristúpila ku mne vlepila mi facku a odišla z kúpelne. Prekvapene som sa chytil za líce na ktoré som dostal facku. Pozrel som sa do zrkadla a zistil, že tam mám jeden obrovský otlačok jej ruky. Pustil som si líce a schmatol oblečenie ktoré medzi časom uschlo. Hodil som ho na seba a zamyslel sa.
Ktorý muž si sám perie oblečenie ?
Musel som sa nad tou myšlienkou pousmiať. Vyšiel som z kúpeľky pred, ktorou stála Sára a netrpezlivo podupkávala nohou. ,,Pokoj,trpezlivosť ruže prináša a netrpezlivosť odnáša," uškrnul som sa. Zahnala sa ale ja som jej ruku zachytil, a vyštekol na ňu:,, Čo ti je ? Včera si sa ma snažila získať a dnes sa ma snažíš zbiť !"
Neutrálnym výrazom ma študovala a potom chladne odvetila:,,Nechceš ma tak ? Mám sa ti klaňať? Či čo ?"
Ako ona hovorila nenápadne som študoval izbu. Zacítil som silnú vodu po holení ale neobzrel som sa tým smerom. Hlavu som nechal rovno a očami blúdil za posteľ kde stál, asi 16 ročný chalan. V ruke držal pištoľ ale podľa jeho výrazu som pochopil, že je iba na zastrašenie. V skutočnosti by neublížil ani muche. Očami som opäť prebehol na Sáru ktorá mala na tvári stále neprítomný výraz. Otočil som ju a oprel o moju hruď. Na zátylku som zbadal blikajúci červený čip. Nenápadne som jej ho dal dole. Mykla sa a ja som jej zašepkal do ucha:,,Ticho Sára, je tu chalan, nepozeraj sa na neho. Rob sa, že si stále ako robot a snažíš sa ma zbiť."
Chvíľu stála bez pohnutia a ja som z toho vydedukoval, že rozmýšľa, ako na mňa zaútočiť. Pre istotu spojil nohy. V tej chvíli mi Sára vrazila ľakťom do brucha až mi vyrazila dych. Z celej sily ma sotila na posteľ a skočila na mňa. Netuším, ako ale mala na tvári stále ten neutrálny výraz aký mala, aj pred tým.
Odrazila sa zo mňa a skočila na Chalana. Prekvapene som zapískal keď ho priklincovala na zem. ,,Tak a kto si ?"vyletel som na neho.