Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

15. Jaskyňa

Po hodine aj pól, ako mi vraveli vnútorné hodiny sme sa dostali z toho prekliateho zámku. Prišli sme ku jazeru keď sa Dave postavil pred nás, a roztiahol ruky,aby sme zastali. ,,Čo sa deje ?" zaujímalo ma. Zľakol som sa, že droga ešte pôsobí. ,,Tamtých sa len tak nezbavíme,kamoško. Nie je to jednoduché. Dvaja ich nedáme."ospravedlňujúco sa pozrel na Sáru. Sára prikývla a ja som si vydýchol. Pozrel som sa smerom ktorým ukazoval. Stáli tam štyria svalnatý muži a pozorne nás sledovali. ,,Tak poďme po brehu,"navrhol som. ,,Môžme," súhlasil Dave. Lenže hneď ako sme vyrazili, vyrazili aj oni. ,,Toto nikam nevedie,"vyhlásila Sára a sadla si na zem. Ani som sa jej nečudoval, aj ja som bol unavený. Najradšej by som si ľahol a, asi zaspal do piatich minút, ale to si nemôžeme dovoliť. Hneď ako by sme zaspali by nás hentí prepadli a zistili, že jeden z ich šéfov je mŕtvy a druhý zavretých v skrini.
,,Sára,nie nemôžeme zaspať, tí diabli nás chytia a dajú tomu chytrákovi Martinovi" napomenul Dave Sáru, ako by mi čítal myšlienky. Prikývol som na znak súhlasu a Sára sa z neskrývaným odporom postavila, a pristúpila k Davovi. ,,Ale, ale pán múdry,"vysmiala sa mu do tváre. Dave sa na ňu pokojne pozrel a skonštatoval:,,Okej,takže ty sa tu zlož a my dvaja sa vyberieme na výpravu domov,dobre ?" Zdesene som pozrel na Dava. Ten debil to myslí vážne ? Ja ju tu nenechám. Aj by som ju zobral na ruky lenže potom, ako mi ten idiot vykopol z ruky zbraň tak ma hrozne bolí. Asi mi vykĺbil voľačo. ,,Čo si myslíš,že som mimo alebo mi šibe ?"zazrela na Dava Sára. Vole ! Jak sa mi uľavilo ! Už som si myslel, že pristane. Pokrútil som hlavou. ,,Čo ty chceš, aby som tu ostala ?"vyletela na mňa. Z očí jej sršali blesky. ,,Ale čoby ! Ja len to ako mohol Dave povedať takú volovinu." zazrel som na Dava.
Ten sa len nevinne usmial a ja som mu opäť vrazil. Prekvapene na mňa pozrel a chytil sa za nos s ktorého sa mu opäť začala valiť krv.,,A to bolo za,čo ?"spýtal sa zarazene. ,,Za provokovanie," odsekol som a hľadal na ostrove jaskyňu. ,,Aha,"zatiahol, ,,takže aj ja ti môžem vraziť a povedať za hľadanie." ,,Hahahaahahaha," nasilu som sa zasmial, ,,veľmi vtipné, pokiaľ ti šlo o vtip."
Neodpovedal ale hľadel pred seba. Pozrel som sa jeho smerom a za lapal po dychu. ,,Ty vole ! To mu hovorím jaskyňa ! Ešte aj vysvietená," užasol som.
,,Vysvietená,"precedil Dave cez zuby, ,, úplne je vysvietená. Ty slepý veď tam lietajú svetojánske mušky..." ,,...ktoré svietia,"dodala Sára a uškrnula sa . ,,Tak poďme do jaskyne," navrhol som. Obaja súhlasili. Aj keď som vedel, že Sára ma má rada,nevedel som sa zbaviť pocitu že ma tajne pozoruje, či mi neprepne. Pri stúpli sme k jaskyni a nazreli dnu. Vnútri bol roj svetojánskych mušiek, ktoré poletovali sem a tam. ,,Krásne sú no nie ?" zasnene povedala Sára. Spravil som znechutenú grimasu a chcel som jej povedať niečo na to, keď ma Dave kopol do píšťali a ja som hlasno zastonal. ,,Čo ? Nepáči sa ti to ?" urazila sa Sára.
,,Ale áno,"ubezpečil som ju, ,, len ma rozbolela noha."
,,Ukáž pozriem sa."
Vyhrnul som si nohavicu a ona si ku nej čupla. ,,No tak tam bude riadna modrina,"skonštatovala a ja som nahnevane zazrel na Dava ktorý sa víťazoslávne uškŕňal.
,,Mali by sme ísť hľadať tú palicu,"
,,Akú?" spýtali sa naraz.
,,No tú moliu," naznačil som.
,,O tej som nikdy nepočula," pokrútila hlavou Sára a postavila sa. ,,Ani ja,"pridal sa Dave.
,,Našiel som o nej na nete. Vraj je pri nej miesto odpočinku, nejakého inteligenta." snažil som sa vysvetliť. Sára však pokrútila hlavou a vošla do jaskyne. Neochotne som išiel za ňou a za mnou Dave. Okolo nás poletovali svietiacé mušky ktoré ma strašne otravovali. Po niektorých som sa aj zahnal ale to mi bolo prd makový platné, keďže ich bolo veľa a stále ďalšie prilietavali.
Chytil som Sáru za ruku a ona ma ťahala spleťou jaskynných ciest. Ja by som sa tam už asi,aj stratil, ale Sára má nejaký orientačný zmysel,či, čo. Odrazu zastala a keďže ma po celý čas ťahala za sebou tak som je vrazil do chrbta. ,,Sakriš !" prehodil som a Sára chytila:,, A máme problém." Prikývol som a z hodil Sáru na zem. Nad hlavou nám preletel brok a zasiahol Dava do nohy. Zastonal a zosunul sa na zem. ,,Musím ho ošetriť," oznámila Sára a ja som len prikývol. Pomaly sa ku nemu dostala a ja som si za tan čas mohol prezrieť útočníkové telo.
,,Fr-frfloš ?" zahučal som prekvapene. ,, Aký Frfloš ?" zafrflal, ,,volám sa Filip,Filip Horváth." ,,To mi bude asi jedno keďže si ma skoro zastrelil," zasyčal som. ,,Prečo to vôbec robíš ? Prečo ma chceš zabiť ? Veď nič nerobím !"
,,Do toho ťa nič!"skríkol a opäť vystrelil. Ja som bolestne vykríkol a ponoril sa do smrteľnej temnoty.