Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

14.Boj

Otočil som sa a uvidel muža na vlas podobného Martinovi. Jeho dvojča ! ,,Kto si ?"spýtam s zarazene. Dúfam, že som sa mýlil a nie je to jeho dvojča.
,,Kto som ?"zopakoval pobavene, ,,ty nepoznáš svoju rodinu ?"
Do pekla,nadávam v duchu.
,,Nie uhádol si. Takých čo vyzerajú ako nepriatelia do party neberiem,"odvetil som uštipačne, ,,ale, keď chceš blízkej dedine určite nájdeš bar. Zapíš sa."
,,Somár,"skonštatoval.
,,Si ty,"vrátil som mu. Sára mi po celý čas nášho ,milého' rozhovoru zvierala plece. Každým mužovým slovom stláčala rameno silnejšie a silnejšie.
,,Keby si chcel vedieť som Radovan ale to ťa nezaujíma, lebo si obyčajný podliak !"
,,Radovan ako radový dom,"
snažil som sa ho naštvať. Vsadím sa, že Sáru uniesli s pochopiteľných dôvodov. Ktoré ja zatiaľ nepoznám. Vtedy ma napadlo. Vytiahol som z vrecka list ktorý mi tí psychopati poslali.
Čítam si ešte raz hádanky;

S kníh predsa žije. Hm, to by mohlo byť... Knihomoľ... Nie,nie... Skúsme zviera... Moľa, jasné moľa !
Nosiť sa musím...aktovka ! Nie,nein. Tak čo tak noha ?... Mohlo by byť ale ... Rada sa nosím ? Odkedy sa noha rada nosí ? Hmmmmm... Mám! Palica ! Jasné!

A upokojujúce svetlo. Prírodné/umelé ? Prírodné. Umelé len rozdráždia. Tak... Slnko nein... Pri veľa svetla. A ... Svetojánska muška ? Nie,nie. Tak... Mesiac !

A mám to spojiť... Molia palica, mesačné svetlo. A teraz je ... Spln!

,,Haló,"zareval Rado.
,,Anó?"zakričal som späť. Bol od nás vzdialený asi dva metre. Spravil som krok vpred. Radovan okamžite vytiahol zbraň a na mieril na Sáru. Srab jeden ! Bojí sa ma ! ,, Krok a strelím ,"varoval ma. Na Dava zabudol na šťastie. Opäť som sa zamyslel a kašlal na toho debila.

Takže pri molej palici mala byť. Ale tak čo sa pokazilo ? Spln je aj ten psychopat Martin o tom hovoril. Čo tam je ? Pasca ? A načo ma chcú ?? Debili. Nič neviem.

,,Čuš už !" zahriakol som Rada.
,,Zabudni,"zavrčal.
,,Ty si to chcel,"mykol som plecami a luskol na Dava ktorý na neho hneď vyskočil. Zbraň vyrazil z ruky a odletela k mojim nohám. Omráčil ho, zviazal nejakým špagátom a postavil sa. Ja som sa sklonil, že zdvihnem zbraň. ,,Nie!"skríkol Dave a chcel ju zobrať skôr, ako ja. Sára bola ešte v šoku.

Ach tie ženy.

Stále ma držala za rameno a ja som opatrne zdvihol zbraň. Sára ma v tom momente pustila a prebehla ku Davovi. No potkla sa, a zhodila Dava. Rýchlo sa pozviechala a odbehla, asi meter od Dava. Poťažkal som si zbraň v rukách a vystrúhal šialenú grimasu. Sára vyľakane zhíkla. Namieril som na Radovana a vystrelil. Sára si zakryla rukami tvár. Ja som sa len zachechtal a namieril na ňu. ,,Miluješ ju, záleží ti na nej. Nerob veci, ktoré by si potom ľutoval !"varoval ma Dave. Ja som sa len pousmial: ,,Kamarát, na tvojom mieste by som bol rád,že nejdem zastreliť teba." On len uštipačne poznamenal:,,Ach, aký som šťastný, že nezomriem ja ale moja kamarátka."
Ja som sa len zasmial a a a a a a a a a a a a a a a a a a a a a a ... VYSTRELIL . Dave nelenil a zhodil Sáru na zem. Pomaly otvorila oči. ,,Toto ti Peter nikdy neodpustí."prehovorila. ,,Čo ? Že som ti zachránil život ?"
,,Nie,"zavrtela hlavou, ,,nie to. Ale to,že na mne ležíš !" ,,Och,tak sorry,"zatiahol a zliezol zo Sári. Obzrel sa zbadal mňa,ako stojím na mieste a mierim do blba. Guľka ich netrafila. Odrazu sa pri mne objavil Dave a vytrhol mi z ruky pištoľ. ,, Toto si beriem," zatiahol. Mne sa v tej chvíli ako mi zobral devinku podlomili kolená a uvidel zbrane. (namiesto hviezdičiek :D)

*****

Počul som som vzdialené hlasy ale strašne ma bolela hlava preto som oči neotvoril iba sa započúval do rozhovoru.
Pokúsil si sa nás zabiť.vravel jeden hlas.
No a čo. Prišiel nás zachrániť.
vravel druhý.
Ale nie je normálny.
Prvý.
Je kamarát a tvoj neoficiálny priateľ.
Druhý.

Nasilu som otvoril oči. Nado mnou stál Dave a Sára. ,,Vodu,"zachrčal som. Obaja ustrnuli na mieste a pozreli na mňa. ,,Čo všetko si počul?"neisto sa spýtala Sára. ,,Vodu,"zopakoval som. Dave z batohu ktorý bol pohodený pri stene vytiahol veľkú fľašu a podal mi ju. Ja som sa opatrne posadil.Vzal som fľašu do rúk a na dúšok som vypil polovicu fľaše. Potom som sa obrátil k Sáre: ,, Počul som všetko."

,,Naozaj všetko ?"uisťovala sa.

Prikývol som.Hodila sa mi okolo krku a začala zvlykať. ,, Prepáč, ja ... mám ťa viac než rada lenže... skoro si ma zabil." ,,Viem,"súhlasil som, ,,som netvor. Ničím druhým životy. Odjakživa." ,,Nehovor také. Si dobrý,spravodlivý,milí,priateľský chlapec..." ,,...ktorý ničí iným život,"prerušil som ju smutne a postavil sa. Sára ma pustila. ,,Pred tým ako som sa v osudný deň vášho zmiznutia zobudil som našiel na posteli list v ktorom bolo pár hádaniek... a zistil som,že čo znamenajú a preto ma napadlo,že by sme sa mohli vybrať na to miesto a tam možno aj zistíme prečo ma sem chceli tí chudáci zobrať,"oznámil som. ,,Najprv sa odtiaľto musíme dostať,"pripomenul Dave.