Prevalil som sa na druhú stranu a zastonal. Ale búchanie na dvere neprestalo. Ja toho idiota raz zaškrtím ! ,,ĎALEJ,"zafučal som a posadil som sa. Do izby vtrhol Frfloš a začal prehadzovať Davové veci. Bol som tak unavený, že som ani sedieť nevládal, a hneď som si ľahol. ,, Čo sa deje ?"spýtal som sa. ,,Tvoj spolubývajúci zmizol,"zavrčal a ďalej rozhadzoval jeho veci. Potom prestal a bez slova odišiel z izby a na dva razy zamkol. Ja som sa ponoril do nepokojného sna v ktorom som musel zachrániť Sáru z hradu, ktorý si ožil kedy chcel a tým mi znemožnil zachrániť Sáru, a potom som predsa len našiel cestu ku nej lenže tam som zbadal obrovského draka, ktorý ju strážil. Počul som ako Sára na draka kričí:,,Frfloš, nechaj ho! Nestaraj sa do vecí do ktorých ťa niet !"
*****
Zobudil som sa celý spotený a na posteli som mal obálku. Rýchlo som ju zobral do rúk a zlomil pečať. V obálke sa nachádzal malý zvitok, keď som ho roztiahol našiel som na ňom slová:
Ak chceš vidieť saru zivu musis najst miesto posledneho odpocinku denisa hifela. Tu mas hadanky:
Do školy nechodilo,
nikdy sa nič neučilo,ani čítať, ani písať,a predsa z kníh žije.
I keď sa rada nosím,
na zem predsa musím.
Moje svetlo prináša pokoj.
Spoj ...
A ďalej text končil.Nechápavo som sa na hádanky pozeral, a rozmýšľal, čo asi znamenajú. Vstal som z postele a od kráčal do kúpelne kde som si spravil rannú hygienu. Keď som bol hotový tak som sa rýchlo obliekol a zapol notebook. (áno aj ten som si mohol zobrať) Sadol som si na posteľ. Chvíľu som počkal kým sa načítal, a potom som klikol na Mozilu Firefox a do Google som zadal heslo : Denis Hifela.
Hneď mi ukázalo, že o ňom na internete nič nie je.
Tak som skúsil zadať: Denis Hifel.
To mi vyhodilo hneď 50 internetových stránok na ktorých bolo spomenuté meno Hifel ale našiel som aj také kde bolo napísané o Denisovi Hifelovi. Jednu z týchto stránok som otvoril a na nej bol obrázok a krátky text :
Denis Hifel známy, aj, ako neviditeľný muž. Nás opustil dňa 5.9.2001. Nezomrel na starobu ani na chorobu, ale narazil do neho kamión. Keď ho hasiči vyťahovali z kostry auta bol v katastrofálnom stave. Keď ho zbadali lekári tí len pokrútili hlavou a smutne o komentovali jeho stav :,, Bolo to hrozné. Keď som ho uvidel bol na nepoznanie. Tepny mal prerezané a všade bola krv. Ďalej radšej nebudem hovoriť lebo nie všetci majú silné žalúdky."
Náš Neviditeľný muž sa stal naozaj neviditeľný. Už nikdy neuvidíme jeho úžasné ilúzie ani jeho...
,,Ale no tak,"zastonal som.Rýchlo som prebehol text až som našiel čo som chcel:
Je pochovaný v New Yorku.
,,Tam mám ísť? Čo im ?"zaskučal som.Ale čítal som ďalej.
Jeho ,pamätník' je postavený v BB.
Je to obrovský hrad plný ilúzie. Pri ňom sa nachádza aj jeho klubovňa v ktorej nechal svoje pomôcky na ilúziu. Je medzi nimi aj ,Molia palica' ktorá keď je mesačná noc tak sa na ňu moly ,prilepia'.,,Hm, super úplne tomu rozumiem,"zamumlal som. Začal som rozmýšľať nad tou molou palicou. Čo na nej mohlo byť ? Nejaké šatstvo alebo...
Aleee kašli na to,zahriakol som sa, tvoja priateľka je tam a ty musíš vymyslieť ako sa odtiaľ to dostať.
A čo Dave ?
On...
Zas trpím samomluvou už mi to lezie na nervy...
Vyhľadal som si na internete mapu toho zámku a zistil som,že musím, buď preplávať cez rieku, alebo prejsť pred hradnú bránu a čakať kým mi otvoria.Blízko toho hradu sa nachádza istá dedinka. Netuším, ako sa volá ale ona by mi mohla byť orientačným bodom. Tak som surfoval na internete až som našiel meno tej dedinky. Nazýva sa Staré hory.
Tiež som si k nej našiel mapu.Teraz mi už len stačí dostať sa odtiaľto, a-a dostať sa do Banskej Bystrice. Musím zistiť, čo je s Davom lebo o ňom únoscovia nepísali. Tak som zavrel notebook, položil, ho na posteľ a išiel ku dverám. Otvoril som ich... no na moje prekvapenie tam nik nebol. Poobzeral som sa po pustej chodbe. Zavrel som dvere a začal som sa baliť. Keď som bol do balený vzal som tašku s vecami a vyšiel na chodbu. Takmer nečujne som po nej kráčal až som sa dostal ku schodisku. ,, Hej!" skríkol jeden poliš a ja som sa rozbehol hore schodmi. Prenasledoval ma ale ja som mal náskok. Predo mňou sa objavili dvere a ja som ich ramenom rozrazil. Ignoroval som bolesť v pleci a bežal ďalej. Na moje šťastie bola na streche práve helikoptéra. Bleskovou rýchlosťou som do nej nasadol a naštartoval. ,,Dúfam,že sa riadi tak ako v simulátore," zamrmlal som. Zdvihol som sa do výšky nad oblaky a pokračoval smerom na BB. Od radosti som zvýskou .
Ahojte !
Ja viem,že Rokfort sa nenachádza v BB a Rokville nie je Rokville, ale Staré hory.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]
AksiyonSom vrah a navždy ním aj budem. „Kocky sú hodené," povedal Július Cézar. A tak to aj je. Už keď si sa narodil mal si cieľ, o ktorom vedel iba ten tam hore. Každého osud je iný, ale niektorým sa osudy krížia. Peter je sedemnásťročný chalan, ktorý jed...