Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

24. Londýn

,,Ona žije !"vykríkol som od radosti. Cítil som slabý pulz jej srdca. Taký ako keby spala o niečo hlbší spánok, ako zvyčajne.

Opäť ma premohla tá otupenosť. Zase som nemal jasné myšlienky. Z celej sily som sa sústredil na Sáru. Nejako som došiel na to, že ak prepadnem otrasu mozgu tak Sáru už nikdy neuvidím. Maximálne ako mastný fľak.

Na ľavo ma upútali veľké hodiny. Pravdepodobne patrili nejakému kostolu ale veľmi sa podobali na Big Ben v Londýne. V diaľke som zazrel most na vlas podobný Tower Bridgu. Určite som v Las Vegas. Tam majú suprové napodobeniny stavieb.
Pozrel som sa pod nohy kde som zazrel budovu s plochou strechou.

Bol som tak mimo, že ma ani nenapadlo uhnúť sa, aby sa mi o ňu nezachytila padák.

Vedľa budovy sa týčila obrovská Uhorka ! Stavba, ktorou je Londýn tiež moc slávny.

Vtedy mi to došlo.
Ja nie som v Las Vegas ! Ani v nijakom inom meste. Ja som v Londýne !

Bol som tak mimo, že som Sáru podoprel aj pravou rukou, ktorá ma veľmi bolela. Vôbec som to necítil až dokiaľ sa mi padák nezachytil o budovu vedľa Uhorky.

,,Auuuu,"zreval som možno aj na celý Londýn.

Turisti sa začali pod budovou zbiehať a sledovať. Podaktorý zavolali hasičov, iný zas sanitku.

Padák sa mi začal pomaly trhať.

Niektorý z dola roztiahli svoje svetre, že keď padnem tak ma chytia. Vedeli, že to veľa nepomôže ale, aj sa snažili.

Pred očami sa začali všetci meniť na zajačikov rôznych farieb.

Padák sa odrhol úplne.

Padal a padal som do hĺbky. Zdvihol som ruku do výšky a načiahol sa za kovovou tyčou. Keď som ju pocítil pod prstami, tak som ju schmatol až mi obeleli hánky.

Sára sa za knísala a mne sa na chvíľu vrátila jasná myseľ. S, ktorou nasledovala aj prudká bolesť pravej ruke, ktorou som sa chytil tyče.

Opäť som vykríkol a skoro pustil tyč.

Pozrel som dole a tam už boli hasiči s rebríkom. Dole pripravili sieť a niečo po mne po anglicky kričali:,,JUMP !"

Hasičský sa dostal do mojej výšky. Zobrali Sáru a ja som sa pustil...

Dopadol som na čosi, čo ma stále pohadzovalo až sa to nakoniec ustálilo a ja som upadol do bolestnej temnoty.

Cítil som silnú bolesť v ruke.

Pohľad náhodného okoloidúceho 

Išiel som okolo Uhorky keď som započul výkrik a ďalej ticho. Pozriem hore a na budove visí  muž so ženou, ktorú pridržiava ľavou rukou a pravou sa drží železnej tyče. Nejaký dobrí ľudia volajú sanitky iní zas hasičov. 

 Hasiči prišli. Roztiahli sieť a pripravili rebrík, ktorým mali dať dole ženu. Akonáhle ju vzali mladík sa pustil a spadol na sieť. 

Pravdepodobne upadol do bezvedomia. 

Hasiči ho zobrali dole zo siete a položili na nosidlá. Sanitári ho zobrali z nosidlami do sanitky.  Počul som ako sa  zhovárajú o tom, že ho prevezú na kliniku a odtiaľ do nemocnice.

Dievča vzala druhá sanitka a o chvíľu zmizli.

Pohľad lekára v nemocnici

Keď som zbadal toho chalana mal som, čo robiť, aby som bol pokojný. Taký mladý a takto... 

Chudák chlapec. Veľa toho zažil.

Vyzliekli sme mu tričko a nohavice, aby sme skontrolovali či nemá aj iné rany okrem zlomenej ruky.

Po obzretí som zistil, že má v chrbte dieru po broku a veľa modrín so škrabancami. Obliekli sme mu nemocničnú košeľu.

Od svedkov som sa dozvedel, že sa veľmi namáhal, čo jeho terajšiemu stavu moc neprospieva.

Má ťažký otras mozgu. Preto som ho napojil na prístroje z, ktorých som zistil, že keby nemal silnú vôľu tak nespraví ani krok. Mozog mal v podstate celý v háji. Nedokázal jasne rozmýšľať. A, aj, keď to zvládol bude mať o to väčšie problémy. 

Pichol som mu ešte infúziu a odišiel. Musím predsa aj skontrolovať to dievča.

Kráčam po chodbe keď mi napadne, že som mu nenapravil kosť. Prudko sa otočím a vrátim sa naspäť.

Priblížim sa k nemu a znovu hľadím do tej dôstojne tvári. Niečo mi hovorí, že to nie je len taký obyčajný chalan, čo skákal s padákom. Skrýva v sebe tajomstvá, ktoré poznať radšej nechcem. Keď sa preberie zavolám k nemu psychiatra. Bude ho potrebovať. Aj polícia chce od neho vedieť, čo sa stalo. Lenže pokiaľ mal teda vlastne má taký silný otras mozgu tak veľa zmyslu plných viet nenahovorí.

Opatrne som schytil jeho ruku. On súčasne otvoril oči  plus vykríkol ako keby som mu už ruku napravil. Potom zas upadol do bezvedomia a ja som mu v pokoji mohol napraviť kosť.

Podla jeho reakcie som pochopil, že kosť sa muž začala vzrastať nesprávne, čo nie je moc dobré.

*****

Dievča je na tom dobre. Oveľa lepšie ako chlapec. Má len ohorené končeky vlasov, a je napoly v kóme a napoly, iba v bezvedomí. v prípade, že by sa približovala ku kóme tak ju elektrickými šokmi môžme dostať späť do reality.

Prišiel komisár Jakson. Chce vypočuť chlapca. Vysvetlil som mu, že možno až zajtra a, aj tak pochybujem, že povie niečo súvislé.