Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

17. Nemocnica

Do očí sa jej opäť nahrnuli slzy. Prevrátil som oči. Ako môže byť niekto tak precitlivený ? Pokrútil som hlavou a spýtavo sa na ňu zahľadel.
,,Lebo ťa ľúbim," zašepkala.
,,To určite," neodpustil som si, ,,aspoň si sa priznala, že voľačo si s nimi mala, klamárka."
Smutne sa na mňa pozrela.
,,Ha,mala!" vysmial som ju. Bolo mi ju asi tak ľúto ako mňa bolo ľúto Frflošovi. ,,Zoberiem ťa do nemocnice," ponúkla sa. Zavrčal som a s bolesťami a všelijakými grimasami som sa posadil. ,,Pomôžem ti," snažila sa.
,,Zabudni," odvrkol som a snažil som sa postaviť. Bolelo to jak keby vás z kože drali a to je už čo povedať. Keď som,ako-tak stál na nohách tak som si všimol pomerne veľkú kaluž mojej krvi. Ako som videl na Sáre nebolo jej pochuti toľko krvi. Siahol som si na hlbokú ranu v chrbte. Musím uznať, že aj, keď som vrah jakživ som nevidel toľko krvi na jednom mieste. Ako som sa dotkol rany prebehol mnou akoby elektrický prúd a pocítil ostrú bolesť v rane. Skoro som zvrieskol ale udržal som sa. No, aj tak som musel tvár skriviť od bolesti. ,,Pinzetu," zachrčal som.
Mlčky vytiahla z vrecka sponku a podala mi ju. ,,To fakt ?" prekvapil som sa. ,,A čo? Vykúzlim dokonalú pinzetu ?"spýtala sa podráždene. ,,Nie,nie," opatrne som odvetil a strčil ,pinzetu' do rany. Štrašne to bolelo ale nedovolil som si zvriesknúť. Keď som sa dostal sponkou ku broku opatrne som ho vložil do nožičiek sponky,  a potom som už na opatrnosť kašľal a prudko potiahol. Vykríkol som od bolesti a zvalil sa na zem. Dopadol som na brucho a búchal päsťou do zeme ako v ringu keď rozhodca odpočítava. Sponku som aj s brokom pustil a dopadla vedľa mňa. Sára ma chvíľu bolestne pozerala, a potom pristúpila ku Davovmu batohu s ktorého vytiahla osušku. ,,Ten inteligent sa tu sprchoval ?" spýtal som sa začudovane. Mykla plecom: ,,Vyzerá to tak." Zobral som ju a omotal okolo svojho chrbta s ktorého sa mi začala valiť krv.

Pohľad Frfloša

,,Čo to bolo ?"spýtal som sa keď som započul neľudský výkrik. ,,Znelo to ako keby niekoho z kože drali,"dodal som. ,,Uhm, ale podľa mňa to bola Sára, možno ju napadol medveď."prikývol Dave.
,,Bol to hrubší hlas, keby to bola žena tak piští, musel to byť muž," namietol som. ,,A kto by prišiel ? Peter je mŕtvy."namietol zas Dave. ,,To je nepodstatné,"prevrátil som očami a zaprel sa silnejšie vesiel.
,,Asi,hej,"prikývol Jonas-Dave.

Pohľad Petera

Začínala ma tá rana strašne bolieť ale snažil som sa to zakryť. Sára ma s červenými očami pozorovala. Odkedy som si vytiahol brok z chrbta ma len pozoruje a nič nehovorí. Začína mi to liezť na nervy, ale zas, keď začne hovoriť tak stále myslím na tú zradu. Keby ju tu nenechali tak by v pokoji išla s nimi a zabávala sa nad mojou ľahkovážnosťou. Povzdychol som si. Spýtavo na mňa pozrela. ,,Ale nič,"zamrmlal som. Chápavo prikývla. Prišlo mi na vracanie. Nie od toho, že ako sa mi vtiera ale adrenalín zo mňa opadol a z toľkej straty krvi sa zatočila hlava. ,,Nepozeraj sa,"stihol som Sáru ešte varovať a potom som hneď vyprázdnil už aj tak slabý žalúdok. Sára sa otočila ale keď začula šplech urobila aj ona mláčku a ja si potom už viac nepamätám.

*****

Ach, tá hlava. Strašne ma bolela hlava a v žalúdku som cítil hroznú bolesť od hladu . Nahlas som za fňukal. ,,Je hore,"oznámil chladný a pevný hlas. ,,Vďaka Bohu."odvetila Sára. Pomaly som otvoril oči. Nachádzal som sa v bielej a čistej miestnosti. Hneď som ich aj zavrel, lebo bolo veľmi ostré svetlo.
Som v nemocnici !skríkol môj vnútorný hlas. Ale to nie je... uvedomil som si. Nie som v bezpečí. Keď sa Frfloš s Davom dozvedia, že žijem tak ma zabijú už len pohľadom. Keď sa vyliečim tak ma pošlú späť do väzenia. No ešte lepšie stráženého. Ale čo odo mňa tí inteligenti chcú ? Viem, že pracujú pre Martina ale ten odo mňa,čo chcel. Musí ísť o niečo dôležité.

Opäť som otvoril oči a zahľadel sa do ľadových očí lekára, ktorý ma uprene pozoroval. ,,Kde som?" vytisol som zo seba. ,,V nemocnici,"odvetil a ďalej ma sledoval. ,,Kde presne ?"
,,V súkromnej nemocnici blízko BB." ,,Vie o tom, že som tu polícia ?" ,,Nie, vaša priateľka bola proti."prebodol ma pohľadom, ,,Predpokladám, že ste Peter Konty, viacnásobný vrah. Nemám pravdu ?" Prikývol som tak ako mi to boľavá hlava dovoľovala. Mierne sa lekár usmial. Ale rovnako chladne ako mal chladné oči. Pohľad mi skĺzol na Sáru. Vyzerala vyrovnane, no v očiach mala strach.
Zo mňa alebo z lekára ?preblesklo mi hlavou. ,,Prestala vám tiecť rana. Takže môžete ísť."oznámil doktor. ,,A nemôžme sa najesť ?"prosebne som na neho pozrel. ,,Ako chceš,"mykol plecom a pomohol mi vstať. Odkrivkal som do malej jedálne.

Hore je lekár :)