Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

5.Návšteva

Keď som ráno otvoril oči, pocítil som silnú kŕč v bruchu. Pousmial som sa. To mám z toho záchvatu smiechu.

Posadil som sa a pozrel na hodinky 6:57. Ticho som zastonal. Vyliezol som z postele a so zívaním vletel do sprchy.
Najprv som si pustil studenú vodu na prebratie, opláchol sa teplou a vyliezol z nej. Navliekol som na seba teplákovú súpravu a pripol svoje identifikačné číslo. Umyl som si zuby a vybehol z kúpelne. Vtedy začal ten Frfloš zúrivo búchať do mojich dvier.

„Áno?"skríkol som.
„Máš tu návštevu,"odvrkol a otvoril dvere.
Spýtavo som naňho pozrel.
,,Príde sem na izbu a nepýtaj sa prečo,"zavrčal.
Pokrčil som plecami a sadol si do kresla.
O chvíľu do izby vošla blonďatá kráska s hnedými očami a s dokonalým úsmevom, čo na nej tak milujem.
Postavil som sa a hodila sa mi okolo krku.
,,Prepáč, že som bola vtedy taká... hm... divná. Nevedela som, že ma poslúchneš a pôjdeš sem. Ja... ja mám ťa rada... vieš... aj som divný človek... to vtedy v tom byte som nebola ja. Prepáč."

Milo som sa na ňu usmial a až vtedy som si všimol, že nás Frfloš sleduje.
,,Zalez,"zavrčal som a on rýchlo zabuchol dvere.
Sáre som ponúkol miesto na posteli.

Previnilo na mňa pozrela. ,,Tak?"spýtal som sa.

,,Pre..."začala: ,,sorry ale ja fakt neviem, čo sa to so mnou vtedy stalo. Na nič si nepamätám len som našla na stolíku papierik a na ňom napísané, že ťa mám poslať do väzenia a nooo... keď som uvidela tú mŕtvolu tak... tak som zistila, že sa voľačo stalo."

Chápavo som prikývol a zamrmlal: ,,To je fakt zvláštne."

,,Čo? Hádam som ešte niekoho nezranila... nieto ešte zabila."

,,No, ako sa to vezme,"zatiahol som a ona na mňa vystrašene pozrela.

,,Ako si mi ty povedala, tak vraj ma napadol Mikulov komplic, na ktorého som čakal. Tresol ma po hlave palicou a mne sa zatmelo pred očami no stihol som ešte doňho napáliť. Ty si ho vraj dorazila. Cestou ku tebe domov nás napadol jeho kamoš, ktorého si zabila dýkou a odtiahla domov. Tam som sa prebral a ty si mi to vysvetlila a no... napadla," vykreslil som jej situáciu a podvedome som si siahol na ranu kam ma bodla dýkou. Vyvalila oči a mne skĺzol zrak na teplákovú súpravu. Mal som ju celú od krvi.

,,To musím napraviť,"zamrmlala.

Hneď som začal protestovať:,,Nie,nie to nie je potrebné..."

No,ani som sa nenazdal a tepláky som mal dole. Sára zo seba strhla blúzku a tentoraz som ja na ňu kukal.

,,Nie, že ti oči vypadnú! Na čo tak zízaš? Čo ty nemáš?"uškrnula sa.

,,No nemám ale ty za to tiež nemáš to, čo mám ja,"zaškľabil som sa.

,,Ty úchyl!" oborila sa na mňa a ja som sa iba nevinne usmial, ,,čo si mám o tebe myslieť? V jeden deň zistím, že si vrah ďalší, že si úchyl... Čo sa ešte dozviem, že si teplý?"

,,No dovoľ!" hral som urazeného.

,,Gate si povoľ,"uškrnula sa.

,,Aj by som si povolil, keď si to moja princezná želá no... žiadne nemám."

Ona sa zasmiala a dokončila svoju robotu.

,,Tak a je to."oznámila a obzrel som sa na stehno, ktoré mi obviazala blúzkou, aby prestalo krvácať. Blúzka bola trochu krvavá, ale aspoň som už nekrvácal. Zvláštne, že som si to doteraz nevšimol. Musel som si odtrhnúť chrastu.

,,Díky,"poďakoval som.

,,Za nič," žmurkla na mňa a prisunula sa ku mne.

,,Tak som sa ti zapáčil ?" provokoval som.

,,Ani nie... len je mi zima."

,,Ale no. Priznaj, že sa ti páčim,"

,,Na zahodenie nie si... ale ja by som ťa do koša aj tak hodila,"

,,Prečo si na mňa taká zlá ?" zafňukal som.

,,Lebo si úchyl, takého priateľa mať... veď pred ním sa ani prezliecť nemôžem."

,,Ale... však ma len naťahuješ... v očiach ti iskrí a celý čas sa mi pozeráš na pery tak o čom ?"

Naklonil som sa k nej a ona sa neodsunula. Už sme sa skoro pobozkali keď otvoril dvere ten magor a povedal:,, Mladá pani návštevné hodiny sa skončili."

Frfloš na nás chvíľu hľadel. Ja som sa bleskovo od Sáry odtiahol a smutne na ňu pozrel.

,,Príď aj zajtra," pozval som ju.

,,Prepáč nemôžem musím ísť na otcov pohreb,"ospravedlnila sa a vyšla z izby.

Frfloš na mňa ešte chvíľu zízal, a potom z neho vypadlo niečo, čo som fakt nečakal: ,,Stráž si ju, takéto ženy, chce veľa mužov, no nie všetci ju aj získajú." S tými slovami sa chystal zabuchnúť dvere, keď dnu vbehla Sára a zahanbene sa spýtala: ,,Prepáč Peter, ale nemáš tu nejaké... hmmm... dievčenské tričko?"

Ja som sa, tak rozosmial, že sa ozvala moja kamarátka svalovica. So smiechom som zo skrine vytiahol jedno tričko, ktoré mám vždy pri sebe. Nepozeraj ako magor, však nikdy nevieš kedy sa ti hodí dievčenské tričko.

Podal som jej ho a ona si ho rýchlo pretiahla cez hlavu, poďakovala a odišla. Ja som sa ešte stále smial a utieral si slzy, ktoré mi od smiechu  vyšli. Frfloš zavrel dvere s tajomným úsmevom.

Úplne som zabudol, že som pol dňa nejedol, tak som si z tašky vytiahol bagetu a rýchlo ju zjedol. Nechcelo sa mi otravovať Frfloša s raňajkami.
Keď som dojedol, obliekol som si tepláky. Potom som vzal PSP a začal hrať.