Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

16. Hnev

Pohľad Frfloša

Ten chalan je kaputos. Väčšinu spravila tá strela do toho ako sa volá ? Jonas. Hej Jonas. Ale ten debil mu hovorí Dave. Prečo si vybral také meno ?

Pristúpil som k Jonasovi a podal mu ruku. ,,To si si fakt nemohol odpustiť ?" zavrčal Jonas. ,,Smola," zaškeril som sa a pomohol mu na nohy. Krivkajúc sme prišli ku vchodu jaskyne.

,,A Sára ?" spýtal sa Jonas. ,,Na tú zabudni," zavrhol som jeho nápad. ,,Prečo ?" čudoval sa. ,,Nevidíš,že je do neho po uši buchnutá ?" ,,Ja, že je taká dobrá herečka,"nevinne sa usmial. ,,A vlastne...,zarazil sa, ,,kde je ?" ,,Pod Kontym," uškrnul som sa. Jonas sa zasmial. ,,Tak dobre a teraz padajme." povedal som a pridal do kroku. ,,Hej,ale ja ... Ten brok," zakričal za mnou Jonas. ,,Tu máš palicu," hodil som mu ju. ,,Vďaka," urazene zamrmlal a pokúsil sa ma dobehnúť. ,,Na druhej strane sú Radovanovi komplici,takže pôjdeme dole prúdom v ľoďke,"oznámil som keď ma Jonas dobehol. ,,Dobre ale mohol by si mi potom ošetriť nohu ?" neisto sa spýtal. Nasilu som prikývol.

*****

Pohľad Sári

Nie to nemôže byť pravda ! Ako môže byť Peter mŕtvy ? Prišiel ma zachrániť a ako to dopadlo ! Po tvári sa mi skotúľali slzy. Takto som neronila slzy ani na otcovom pohrebe tak prečo nad ním ? Mala som ho len dostať do väzby, a potom predstierať zmiznutie. Jonas je fuč a Filip tiež, zbabelci . Zaťala som zuby a ruky zovrela do pästí. Nie ! Ja im ukážem, že nijaký Konty ma nezaujíma. Nikdy by mi neopätoval city, veď je vrah !  Prišiel ma zachrániť. Slzy sa mi opäť začali tlačiť do očí. On sa za mňa obetoval. Celý čas ma chránil telom, aby sa mi nič nestalo. So slzami na krajíčku som sa zaprela rukami do Petrovho  tela a celou silou som ho odsotila zo seba. Jeho telo sa prehuplo na chrbát a ja som si na ňom mohla všimnúť veľký krvavý kráter. Prišlo mi zle. Spomenula som si na staré príslovie : ,Kto mečom bojuje mečom aj zomrie' ;
Opäť som sa pozrela na jeho chrbát a uvedomila aké veľké tajomstvo skrýva tento sedemnásťročný chalan. Nasilu som preglgla a pokúsila sa vstať. Hneď ako som sa postavila zakrútila sa mi hlava a podlomili kolená. So slzami v očiach som klesla na kolená a pozorovala chrbát ktorý sa mu trhane hýbal. Asi päť minút som nad tým ronila slzy až kým som si neuvedomila, že to znamená, že žije ! Slzy bolesti vystriedali slzy radosti a rýchlo som Petra pretočila na chrbát. Otvoril oči a vyplašene pozeral na mňa. Vyzeral akoby sa chcel postaviť ale nevládal. Začudovane som naňho pozrela.

Pohľad Petera

Tá mrcha sa na mňa pozerá akoby sa nič nestalo ! Veľmi jasne som počul Filipov rozhovor s Davom a kvôli tomu sa aj môj stav zhoršil. Naštval ma fakt, že moju asi jedinú slabosť použili proti mne. A od koho to mali ? Hm ? Od Sári ! Vedela, že mám slabosti u slabších. Vsadím sa, že niekedy ma sledovala keď som hodil bezdomovcovi väčšie peniaze, alebo, alebo, keď som voľakomu pomohol. Dočerta ! Veď som sa sám zo sebou dohodou, že si s nijakým dievčaťom nezačnem, aby to tak to dopadlo ! Pozrel som sa Sáre do oči v, ktorých som zazrel malú iskričku neistoty. Keby som nebol smrteľne zranený okamžite by som sa postavil a -a-a neviem, čo by som spravil. Ale nič príjemné. Nahnevane som na ňu zazrel a pokúsil sa od nej odplaziť, no na moju smolu ma začalo hrozne pichať v chrbte až som od bolesti skríkol. Sára ma obišla a s obavami na mňa pozrela. ,,Tie svoje obavy a sladké rečičky si strč vieš kam," zachrčal som keď sa chystala otvoriť ústa. Zhrozene sa mi pozrela do očí v, ktorých asi zazrela to, čo nechcela. Veľmi ma to potešilo, a preto som sa s chuti zasmial. ,,Peter... Si to ty ?"
,,Nie jeho duch," odvrkol som.
Asi si myslela,že som schytal otras mozgu, lebo si ma pokojne premerala. Ohmatal som si hlavu na ktorej som našiel riadnu guču. Zazrel som na ňu a podrazil jej nohy. Zvýskla a tresla na môj chrbát. Zaťal som zuby, aby som aj ja od bolesti nezrúkol. Spadla tak, že nohy mala na mojej hlave. ,,Keby som nebol džentlmen, niečo by som ti povedal." Ironiciky prikývla, že pochopila.
Obočie mi vyletelo až po vlasy, ako som sa snažil nahodiť spýtavý výraz. Aj,keď revala tak sa cez slzy musela na mne uškrnúť. Ja by som sa tiež za normálnej situácie uškrnul ale išlo o život. Ja som súrne potreboval lekára a od Sári odpovede na otázky. Zavrčal som a oprel sa o ľakte. Sykol som od bolesti. Bola fakt ťažká. ,,Bolí to... To veľmi ?" starostlivo sa spýtala. ,,Kašli na to," zavrčal som.
,,Keď myslíš," odvetila a opatrne sa zo mňa postavila.
,,Prečo nejdeš za nimi ?"

Sorry za to blbé foto ale nevedel som nájsť chlapíka s dierou v chrbte a bez toho úsmevu.