Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

22. Naháňačka

,,Ach, nie, fízli !"zvolala Sára.
,,Dobre tak teraz dúfaj, že nejdú po nás,"uškrnul som sa a spomalil.
Na moju smolu poliši zrýchlili a snažili sa nás predbehnúť.

,,Budeme mať na svojom čistom papieri aj útok na verejného činiteľa ?"opýtal som sa a dupol na plyn až kolesá zaškrípali. ,,Mne to je jedno,"mykla plecom Sára, ,,ja nenastupujem na anglický trón."
Hryzol som si do jazyka začal kľučkovať pomedzi autá.

,,Idú za nami ?"
,,Nemajú zapnuté majáky a nejak sa neponáhľajú."
,,Dobre vedieť,"zamrmlal som a uhol sa fáru predo mnou. Šofér na mňa zatrúbil keď som tesne pred ním zabrzdil.

,,Dočerta,"vydýchol som a stočil volant doprava. ,,Teraz už idú ?"

,,Nie,"odvetila.
,,Tak asi sú slep..."
Sára od strachu vykríkla.
Pred nami sa z ničoho nič objavil kamión so sliepkami. ,,Drž sa !"skríkol som a vletel do kamiónu. Na pravej strane som prišiel o spätné zrkadlo a nejaká sliepka sa dostala do auta cez rozbité sklo. Keď som kamiónom preletel pristál som na druhej strane až sme obaja aj so sliepkou nadskočili na sedačkách. Kamión do ktorého som nabúral sa stočil doľava a zablokoval diaľnicu. Do kamiónu narazil kamión s plynom a o chvíľu všetko vyletelo do vzduchu.

Sila výbuchu ešte zrýchlila náš ,let'.,,Pokiaľ nás fízli neprenasledovali pred chvíľou tak teraz už určite."zavrčal som všetko sledujúc v spätnom zrkadle.
Sára nemo prikývla ešte stále.v šoku.
,Kot,kot,kot-kotkodák,'

,,Prosím vyhoď ju,"požiadal som Sáru, ,,to jej kotkodákanie mi pripadá ako nadávanie."

Sára sa načiahla dozadu a cez rozbité okno vyhodila spierajúcu a kotkodákajúcu sliepku.

,,Inak neuškodilo by ti keby ti to raz niekto povedal,"prehodila.

,,A to už prečo ?"začudoval som sa.

,,Aký inteligent by vyrušil sliepky uprostred večer ?"

Zavrčal som a pridal plyn. Teraz už po nás poliši fakt išli. Ujúkali sirénami a majáky blikali ostošesť.

,,Ja viem, že na to nie je čas lenže možno sa budeme musieť rozdeliť tak mi prosím ťa povedz, aké máš priezvisko ?"

,,Nie, že sa rozdeliť ! Ale, že nás zabijú ! A volám sa Waltersová."

,,Ach, tie ženy, vždy musia mať to posledné slovo,"pokrútil som hlavou.

,,Veru tak!"

Začal som sa rehotať ako najatý. Volant som náhodou skrútil do strany takže som skoro do niekoho napálil.

,,Čo ti je také vtipné ?"

,,Veru tak,veru tak,"kričal som pomedzi smiech, ,,to kde si našla ?"

,,Čítaš knihy ?"

,,Pri mojej profesii ? To určite."

,,Tak séria Deti Čarovnej Lampy. Ten autor alebo prekladateľ tam nemohol dať ,presne tak alebo áno' ale musel tam dať ,Veru tak'
Na jednu scénu som ešte stále nezabudla."

,,Akú ?" vyzvedám pomedzi smiech.

,,Bolo mi cťou, veru tak bolo mi cťou."

,,Ach,tú knihu si musím prečítať."

,,Bude ťa s toho bolieť hlava.
Ale tak v PRAVOM väzení budeš mať dosť času."

,,Nehovorí sa náhodou, že muži vtipkujú v ťažkých situáciach ?"

,,Hej ale ty sedíš, za volantom."

,,A preto nemám právo na smiech ?"

Sára od prekvapenia vykríkla.
Začali po nás policajti páliť. ,,Na,"podal som Sáre moju pištoľ, ,,odpovedaj."

,,A prečo po nás pália ? Veď sme nikoho nezabili."

,,To si myslíš ty. Za nami pred chvíľou explodovali dva kamióny a neviem aké osobné autá ale to je nepodstatné, však?" odvetil som a pritlačil plynový pedál až k podlahe. Oči som upieral na cestu keď mi odrazu skĺzli na palubnú dosku na ktorej bol tachometer s palivom. ,,Sára,"oslovil som ju, ,,Máme mini malý problém."

,,Aký ?"spýtala sa.
,,200 km/h prejdeme a skončili sme. Máme málo benzínu."

,,Hm, blbé,"povedala zamyslene.
,,Vnímaš ?"skríkol som.
,,Čo ?"
,,Dochádza benzín!"
,,A ja č..., bože, čo teraz ?"
Musel som sa uškrnúť i keď sa to vôbec nehodilo ku problémom ktoré máme, no keď je zúfalá tak je fakt vtipná.

,,Čo sa smeješ ?"opýtala sa vražedným tónom.
,,Nič,nič,"rýchlo som odvetil a skrútil prudko volnat do ľava, aby nás minula policajná guľka.

,,Koľkátkou ideme ?"
Pozrel som na palubovku a odpovedal:,,175.

Pokývala hlavou a ďalej sa venovala skúmaniu cesty pred nami.

Pred nami sa odrazu objavil kamión s výbušninami. Keby nemal WARNING ! Tak ma asi ani moc neprekvapí ale spanikáril som a skrútil volant doprava. Vyleteli sme z diaľnice na zelenú plochu a auto sa vo vzduchu niekoľkokrát pretočilo až dopadlo na strechu.

Začalo sa mu dymiť z kapoty, a preto sme sa so Sárou snažili rýchlo dostať z auta von. Obaja sme rozkopávali devere až sa mne podarilo uvoľniť zaseknutú zámku. Preto som navrhol Sáre, aby vyšla mojou stranou, lenže pás na ochranu sa nedal rozopnúť. Zúfalo som vytiahol z vrecka nožík a skočil s ním do auta ktoré začalo už aj horieť. Rýchlo a bezohľadne som rezal pás až som Sáru dosť hlboko rezol. Zaťala zuby ale nič nepovedala.

Keď som ju vyslobodil pomohol som jej vyliezť auta. Vyšli sme a rozbehli sa od diaľnice, čo najďalej. Sára zakopla asi meter od auta a padla tvárou do trávi.
Ja som bol od nej asi dva metre a kričal na ňu nech vstane. No darmo.

Keď sa oprela o ľakte, že sa postavý auto explodovalo a Sárino telo tlak z explózie zdvihol do vzduchu a hodilo ho do mňa. Mňa skoplo z nôh a hlavou som narazil o skalu. Zatmelo sa mi pred očami.