Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

31. Príchod

,,Keď si zaspal,"oboznamovala ma so situáciou, ,,James začal zrazu svietiť všetkými odtieňmi červenej. Prišlo mi to zvláštne tak som ťa pre istotu schmatla za ruku lenže vtedy James blikal strašne rýchlo, a vybuchol. Mňa odhodilo..."

,,Ako to, že si sa spamätala ?"prerušil som ju.

,,Bola som omámená drogou. Filip mi voľačo podstrčil keď k tebe podišiel. Asi si myslel, že by som ,Chodiacu bombu' hneď odhalila."

Prikývol som a pokynul jej nech pokračuje.

,,Takže mňa odhodilo a upadla som do bezvedomia. Prebrala som sa až na štípanie v krku. Asi po 10 minútach som vybehla zo zadymenej budoviy"
Nadýchla sa.
Vonku som ťa hľadala ale nevedela som ťa objaviť tak mi došlo, že musíš byť dnu.

Uvidela som túto cestu a, asi kilometer odtiaľto je pumpa. Tam som zavolala kráľovnej a požiadala ju o odvoz."

,,Ty kráľovnej ? Ale... hovorila si, že ťa do tejto misie dostal Dave... teda Jonas."namietol som.

Prikývla:,,Áno dostal ale dostala som kontakt na kráľovnú. Vraj z núdze."

,,Ale však si proti nej!"začínal som pochybovať o jej zdravej mentalite.

,,Od tajného zdroja som ich dostala. Vraj budú komplikácie a, ako vidíš nastali."

,,Dobre, dobre,"zamrmlal som, ,,pokračuj."

,,Skončila som. Čo mám ešte povedať ?"

,,Tak kto bol James?"

,,,Ty si mu zhltol, že je môj brat. Však ?"

Prikývol som.

,,Ty si taký debil !"

Previnilo som sa na ňu pozrel ale v očiach mi, asi zbadala otázku, lebo pokrútila hlavou a hneď odvetila:,,Zo súkromných zdrojov viem, že si bol na stránke kde bola Vandalského rodina..."

Prikývol som a položil jej ruku na stehno. Trochu ju to vyviedlo z miery no pokračovala.
,,Tam bolo moje dvojča,"pri slove dvojča naznačila prstami uvodzovky. Išli sme opäť po diaľnici no tento raz opačným smerom. Ako mi došlo, kráľovná ma z nejakého neznámeho dôvodu potrebovala korunovať rýchlejšie, ako mala v pláne.

Vedľa nás prefrčal kamión. Sára pozorovala krajinu vonku za dverami auta.

,,No, a tak ti mohlo dojsť, že sa nebudem vydávať za niekoho kto... Ale nechaj to tak,"mávla rukou.

,,Eh... Keď myslíš."

Ruku, ktorú som mal položenú na jej stehne som zdvihol a Sára vydýchla.

Uškrnul som sa. Výborne som sa zabával na jej reakciach.

Zvyšok cesty sme už boli ticho.

Keď sme zastavili šofér vyletel z auta skôr, ako som stihol stisnúť kľučku. Pribehol ku mojim dverám a s poklonou mi ich otvoril.

,,Ako sa voláte ?"spýtal som sa.
,,Max, pane,"odvetil stále so sklonenou hlavou.

,,Max, ja ešte nie som kráľ a mám taký pocit, že tak skoro, ani nebudem,"usmial som sa.