Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

30. Záchranca

Vošli sme do zrúcaniny a poobzerali sa okolo seba. Prvé, čo mi padlo do očí bola fotka toho chlapca a muža, čo teraz ležali mŕtvy na tráve.

Ďalej som blúdil očami po zemi a aj po zničenom nábytku v snahe nájsť nejaký mobil, telefón.

,,Hej!"skríkol James vzrušene,, poď sem !"

Bežal som k nemu ale noha sa mi zamotala do nejakého kábla, a spadol som na nos rovno ku jeho špinavej topánke.

,,Sakra,"buchol som päsťou o zem a oprel sa o lakte. Noha sa mi zamotala do šnúry od telefónu. Aspoň menšie plus.
,,Kokos James, pomôž mi postaviť sa na miesto toho, aby si čumel pred seba, ako keby si videl škriatkov."

,,A ty sa zas nerob, že je ťažké sa vymotať z nejakej šnúry,"povedal ľahostajne a ďalej hypnotizoval vec pred sebou. Nahnevane som za funel a začal si rozväzovať šnúru. ,,James!"skríkol som, ,,ja debil som si to nevšimol ! Našiel som telefón!" ,,Úžasné,"zatiahol, ,,Ja zas zdravý rozum."
,,Kokso, spamätaj sa! Konečne budem tam kde patrím ! V paláci !"
,,Tam sa nedostaneš,"zamietol.
,,Prečo ?"začínal som mať pochybnosti. Správa sa viac než divne.

Upriamil na mňa svoju pozornosť a premeral si ma pohľadom. ,,Ty sa na trón nedostaneš,"oznámil.
Neisto som na neho pozrel. Je v poriadku ?
,,Ježko ! Šiblo ti ?"pohryzol som si jazyk. Sakra ja sa toho zlozvyku asi nikdy nezbavím. Pobavene sa na mňa usmial a pokrútil hlavou.
,,Nie, ja len chcem, aby Anglicko malo správneho kráľa,"vyslovil a mne prebehli zimomriavky po chrbte.
,,A, čo spravíš ?"odvážil som sa opýtať.
Obočie mu vyletelo až po vlasy. ,,Si debil ? Nechcem, aby si ani po Martinovej smrti nastúpil na trón. Nie ! Sľúbil ho mne!"

Prevrátil som oči. Už som niekoľko dní na úteku a za ten čas som sa stihol naučiť, že nesmiem nikomu cudziemu veriť.

,,Nech si ho berie!"vyhlásil som, ,,ja ho nechcem. Ale Anglicko ma potrebuje!"

Zo začiatku sa Jamesovi v očiach odrážala nádej no potom oči potemneli a stmavli.

,,Život je ťažký,"poučil som ho.

,,To mi došlo, mudrlant,"zamrmlal.

,,A ešte voľačo,"napadlo ma, ,,život je ako hra, v ktorej máš jeden život jednu šancu. Ak sa vydáš zlým smerom, stále máš šancu sa otočiť. Ale už nikdy to nebude také, ako inokedy."
(Môj vlastný výrok )

Zamyslel sa. Strčil ruku do vrecka a chvíľu v ňom šmátral. Najprv som si myslel, že hľadá kľúče lenže hrabanie vo vrecku bol krycí manéver. Všimol som si to až vtedy keď druhú ruku vytiahol spoza chrbta. Držal v nej malú dýku, ktorou sa nebezpečne zahnal.

Nestihol som spraviť ani krok vzad, a už stál pri mne s dýkou položenou na mojom hrdle. Zľahka prešiel po mojom krku vražednou zbraňou. Spustil sa mi malý potôčik krvi, ktorý stekal po mojej nahej hrudi.

Chytil mi bradu medzi palec a ukazovák, a tým ma donútil pozerať sa mu do tváre.

V jeho očiach som zbadal túžbu a chladnokrvnosť, ale, aj štipku túžby po pomste.

Nevedel som si to vysvetliť. Aká pomsta ? Ja som mu niečo spravil ?

Sebavedome sa uškrnul a ukázal to, čo som si pred tým nevšimol. Zreničky v očiach mal až neľudsky rozšírené a zuby mu čudne svetielkovali. ,,Do šľaka ! Ty si jeden s tých atentátnikov, ktorých boli plné noviny,"zvolal som s miernym strachom.

Minulý rok boli všetky noviny plné dôležitých ľudí, ktorý boli chodiace bomby. Namiesto orgánov mali bomby. Dokázali prežiť presne 24 hodín potom vybuchli.

Na Jamesovi bolo vidieť, že je v kritickom štádiu.

Pozrel som sa za neho. Tam stála Sára. Konečne vyzerala ako človek a ako zombia. Skoro som sa usmial, no našťastie som to neurobil.

James pritlačil dýku na moje hrdlo, z ktorého sa vydral bolestný vzdych.

Sára sa nenápadne približovala od chrbta k Jamesovi, ktorý už doslova svietil ako vianočný stromček.

V ruke zvierala bejzbalovú pálku, pripravená ju použiť. Zahnala sa na Jamesovu hlavu a riadnu mu vrazila. On na mňa prekvapene pozrel a zvalil sa na moju hruď. Mňa zrazil na zem s dýkou mierne v pichnutou v hrudi.

Za fňukal som a s vypätím všetkých som zo seba dostal Jamesovo telo. Schmatol som dýku a prudko ňou mykol.

Vydýchol som. Zastonal som a opäť sa zvalil na zem. Upadol som do hlbokého spánku.

*****

Po tvári mi stekala studená tekutina. Príjemne mi chladila rozhorúčené svaly. V ovzduší som cítil dym. Počkať... Dym ? Really ? Bleskovo som otvoril oči a porozhliadal sa okolo seba. Vo vzduchu bol čierny dym a studená tekutina boli sliny bígla. Rýchlo som sa zdvihol a schmatol psa za srsť ten vyštartoval a ťahal ma po zemi k východu. Po celý čas som zadržiaval dych, aby som sa nezdusil škodlivým plynom.

Vybehol z budovy, pred ktorou už dychčala Sára. Keď ma zbadala tak sa na mňa unavene usmiala a poškrabkala bígla za ušami. Ja som sa s plných pľúc nadýchol a pustil smelého psa. Sára mi pomohla na nohy a podoprela ma. Vďačne som sa o ňu oprel. ,,Tam na nás čaká auto," ukázala do diaľky. Asi sto metrov pred nami stála kráľovská limuzína. Nervózne som preglgol. Kývol som na psa a ten skackal za nami. Asi bol cvičený. Jamesa som nikde nevidel tak som sa ani nepýtal.

Nasadli sme do auta aj so psom a Sára mi začala hovoriť, čo sa stalo.

Vďaka za 100 votes ! Moja kniha nie je moc slávna ale aj tých pár čitateľov, čo toto číta som veľmi vďačný. Ešte raz vďaka !

Mám vypracovanú poslednú kapitolu a koniec je už zachvíľu tu. Ešte dve kapitoly.

Adios !